mam 22 r, som studentka a to nie je ani podstatne. neviem ozaj co so mnou je, jeden den mi je perfektne a vsetko sa zmeni naozaj zo sekundy na sekundu, ako by mi uplne preplo. napriklad bola som s priatelom na vylete, naozaj krasny den sme si spravili a vecer som mu zacala vypisovat fakt hnusne veci aby sa so mnou rozisiel aby mi uz dal pokoj a pritom sa velmi lubime. kazdy den placem, mam zlu naladu, hocikedy vybuchnem pre nic za nic a co je najdivnejsie, ja si uvedomim co som vykonala az neskor a niekedy az na druhy den a potom prichadzaju vycitky. Priatel mi povedal aby som si najprv pokojne rozmyslela, co chcem urobit a povedat, ale ja sa nedokazem ovladat, ta nalada pride na mna anozaj rychlo, to akoby sa mi zastrela realita a len pocuvam svoje zmatene myslienky. Vecer sa mi zle zaspava, lebo v hlave mam strasny chaos, nedokazem si ti emyslienky usporiadat, doslova gulas. Neviem preto ci mam vobec psychologa skusat alebo rovno ist k psychologovi,lebo takto strasne som ssa este nikdy necitila, to ze som cely zivot neuroticka som uz davno zistila ale toto?
uz dost, staci psycholog, ci pomoze uz len psychiater?
macka, ja mam PRESNE ten isty problem, z nicoho nic ma pochyti hnev...ked som sa dal dokopy s priatelkou, uz sme mali za sebou take 2-3 hadky, ktore som vzdy sposobil ja, bol som väcsinou velmi ziarlivy aj ked sme spolu nic este nemali ale vynadal som jej, potom sme sa nerozpravai a potom ako hovoris, premohli ma vycitky, ze naco to bolo, ona neprisla o nic, kym ja takmer o zmysel zivota...tak som si to isiel zehlit...ked sme riesili ci budeme vo vztahu ( trvalo to par dni :D ), stihol som jej zas parkrat vynadat a to len preto, ze ma pochytila blba nalada a zacal som si namyslat ze je to stetka,ze ma vyuziva a pod. a aj ked mi priamo pisala kludne, ze ma lubi a pod. akosi som to odmietal prijat a vymyslal som si priam sialene historky a potom sme pohadani isli spat...a hned ma pochytili vycitky ze zase som sa prestal ovladat a to vlastne PRE NIC! Nic mi nespravila nikdy a ja sa neviem ovladat, zacnem nadavat a akoby odmietam prijat realitu, moj mozog si zmysli, ze je zla, tak sa mu snazim uverit aj napriek tomu, ze vidim, ze to tak nie je...akoby sa vo mne bili dve osoby...neviem to ovladat mam vsak psychicke problemy ako depresie, tie mam na dennom programe skoro a mylsim ze to vsetko suvisi...
