ahojte. chcem len nechat odkaz pre vsetky baby, ktore trpia anorexiou alebo PPP tak ako ja.
prezila som si strasne obdobie, no pozviechala som sa, a snazila som sa to zmenit. vcera to bolo 51 dni, co som sa pokusala jest normalne. 5 krat denne, velmi zdravo.takmer dva mesiace to su.
lenze.. musim sa vam priznat, kazdodenne vycitky aj tak, a hadky s priatelom, nocny plac a stres, neustale meranie sa, porovnavanie s ostatnymi dievcatami, pozeranie do kazdeho jedneho vykladu ako vyzeram, vyhybanie sa kebabovym stankom, mojej oblubenej varenej cokolade so slahackou a ratanie kalorii aj pri zjedeni dvoch marhul, to je proste o hubu. zmenila som sice stravovanie z jedneho nezdraveho jedla denne na 5 zdravych, ale aj tak to bol neustaly boj.aj ked som jedla normalne, stale to tu bolo, vo mne.priatel bol statocny, vydrzal to,stale stal pri mne, no predvcera som spravila nieco, co som mala spravit uz davno. bolo na case.
dostala som dalsi zachvat, a po pol hodine, ked som sa ukludnila, som sa rozbehla do kupelne, vzala som moju krasnu priesvotnu digi vahu, vybehla som von, a sorry ze hresim, ale jebla som ju o zem.
rozletela sa na milion kuskov a mne sa strasne ulavilo, bolo mi nadherne.
ukludnila som sa, priatel ma objal a tak sme zaspali, az do rana... a vcera rano, po prebudeni, sme si dali spolu ranajky, keksiky cokoladove a kavu s mliekom... isli sme do mesta... na nakupy,naobedovali sme sa v mojom oblubenom azijskom bistre....
vybrali sme si dve jedla, aby sme okostovali aj z toho aj z toho,,, a potom som dostala chut na ovocie, skocili sme na trznicu, a dala som si niekolko marhul... po ceste domov som si kupila obrovksy vanilkovy nanuk...
nie sice moj oblubeny orieskovy magnum, lebo nemali, ale aj tak som rada, lebo som chcela uplne nieco nove.. zmenu...
a potom, ked sme prisli domov, som si dala rizoto na veceru, a zjedla som k nemu pol pohara repy :))
vecer pred spanim bol priatel mlsny, tak som mu isla uprazit palacinky... a urobila som ich rovnych 50 :)) varili sme spolu a smiali sme sa... bolo nam krasne. nez som zalahla do postele, zjedla som slivku, co som dostala od svokry, ze mam okostovat, tak som ju zbuchala, bola velka a modraaa a krasna a sladka :)))
a isli sme spat...
nedovolim, aby mi nieco take, ako je jedlo, pokazilo zivot. vcerajsok je toho dokazom.
vcera som bola taka stastna ako uz tristvrte roka nie :)ja som uz aj zabudla, co je to smiat sa nie na silu. zabudla som ake je to, ked je clovek stastny.. ked ma na tvari usmev od ucha k uchu, nie preto, aby si ostatní mysleli, ze ste ok, ale preto, lebo chcete.ked som prisla domov, mame som povedala jednu vetu :) ze mami, mam pre teba novinu. a ona ze, nemusis mi hovorit aku, a ja ze preco??, a ona ze.. VIDIM... a obe sme sa zasmiali.ani si neviete predstavit ako to vplyva na okolie tato odporna choroba. ludia to citia. mozno nevedia co je s vami, ale vidia, ze nieco nie je ok.a teraz je.. a bude.aj pre mna, aj pre rodicov, aj pre priatela :)) som stastna.
a viem ze aj nadalej budem. uzijem si zivot na plno... a viete co? tesim sa na to :))
