Ahojte,
ani neviem co tu robim, mozno sa chcem len tak vyrozpravat... Mam 36 rokov, manzela,
deti nemame / nemozeme mat/. Byvame na prenajme, kedze ani jeden nevieme dostat zmluvu na dobu neurcitu a nemozeme si zobrat hypoteku.
Chodim z jednej roboty do druhej vsade mi daju na rok zmluvu a potom dovidenia.
Prave mam zlu naladu som sama doma manzel isiel k svojej mame na stredne slovensko.Velmi by sa hodil na zurnalistiku ale robi vodica kedze nemame na to peniaze aby vystudoval externe. Nemam v sucasnosti nejaky ciel
aj ked v minulosti som bola plna cielov do buducnosti. Priatelov mam par, su to dobre kamaratky z detsva a niektore z prac kde som bola na rok.S nasimi mame celkom dobry vztah hlavne s mamou. Mam este jedneho brata, je zenaty a ma dve deti.
Odkial by ste zacali vy? Myslim s tymi cielmi? Poradi dakdo?
Ako nas ciel do buducnosti
este som chcela dodat, ze je tu cesta umeleho oplodenia, poznam kopec parov, ktori "nemohli mat deti" a maju, jednoducho treba vsetko vyskusat
a este by som chcela dodat, ze na tu pomoc nepotrebujes ani peniaze, staci laska a pochopenie, poradit a tak.
ahoj,ak chces nejake ciele a tuzis po detoch, co keby ste sa obaja angazovali v nejakej charite. nemusi to byt ziadna "super znama" charita, staci, ak si vyberiete nejake dieta, ktoremu by ste chceli pomahat, mozno to bude to, po com tuzite. alebo pomahajte inde, tam, kde to potrebuju.
ja mam podobne myslienky, stale sa hladam, tak by som chcela robit nieco co ma bavi a neviem ako zacat, mam strach sa niekde zašit ako sekretarka a cely zivot vstavat o 6tej a vraciat sa domov o 16-17tej za minimalnu mzdu a nic nemat, my mame hypoteku a citim to ako slučku na krku, potrebujeme este jeden plat, ale kedze mi je zdravotne na prd som doma a budem sa modlit aby som sa dala dokopy a mohla prispiet do domacnosti, nechcem fnukat, ale tiez neviem co robit, mam take dni ked citim velku beznadej, v poslednej dobe mam ich casto, mam strach z buducnosti, nie je dobra doba, keby aspon ta hypoteka nebola, zilo by sa nam lepsie
