Cítim sa ako najosamelejší človek na svete...verte či neverte je to tak. Mám 18 rokov a okrem mojej rodiny nemám fakt nikoho. Ziadne kamarátky, zdiadny kamaráti proste nikoho. Som z toho zufala, este som ani nikdy nemala ziadneho chlapca a preto sa bojím ze ostanem navzdy sama :((
Ako dieta som mala dost kamarátok, ale ked sme sa prestahovali do ineho mesta vsetko skoncilo a zostala som sama. V kolektíve tiez niesom nejako oblubena v triede mam 2 spoluziacky s ktorými sa da normálne pokecat. Problem je mozno v tom ze som dost uzvarelá a tichá...ale ked ja sa snazim aj zmenit ale nedá sa to :(( a este je to horsie ked mam takych "super" spoluziakov
Najosamelejší človek na svete - Ja
a aj ked ich najdem tak co potom??
poobzeraj sa po škole a uvidis desiatky rovnako najosamelejsich ludi. ale dobre sa pozeraj lebo sa snazia tvarit nenapadne.