Nebaví ma život...

Nemyslím si :-) dokázali by sme sa pochopiť, vypočuť sa :-) a všetko je to v nás, musíme zmeniť myslenie :-) áno aj ja som mala kamošku žiletku, ale už sa nemienim ničiť ... aj depresívny človek sa môže zmeniť v lepšieho a pozitívneho človeka, všetko je to o tom či chceme ..

KatkaXYZ - ja som kontakt zverejnil :)

Bolo by to naozaj dobré? Myslím si, že my by sme sa mali čo najviac stýkať so "zdravými" ľuďmi, nie depresívnymi, lebo navzájom sa dokážeme slušne ťahať ku dnu. Vidím to na skupine hraničiarov, kde som. Negativizmus, negativizmus. Kde máme radosť zo života? Holt nikde. Máte kamošov, ktorí nepoznajú depresiu a dokážu vám vykúzliť úsmev na tvári? A hlavne, stýkate sa s nimi?
Ja nie. Je mi blbé, mať stále na tvári masku "nikdy mi nebylo líp", len aby som nestiahla aj ich. Radšej ich neotravujem. A tak mám kamarátku žiletku, ako to spievajú Imodium a som na tom blbo. Depresívni ma možno pochopia, ale nedajú mi zdravý uhol pohľadu na svet.

Tak a ? všetci tu píšeme že nemáme priateľov a tak ale že by nás napadlo nejak sa spriateliť pomeniť si kontakty a tak tak to nie :D

KatkaXYZ - pekne napísané a tá posledná veta sa mi veľmi páči :D :D :D

Toľko mladých ľudí a všetci máme rovnaký problém..
Ja som taktiež mala " krásne " detstvo vďaka rodičom. V 14-tich som začala chodiť s chlapcom o ktorom som si myslela, že s ním budem po celý život a že je ten najúžasnejší .. len doteraz nechápem ako som mohla byť taká hlúpa. 4 roky ma psychicky týral, klamal a podvádzal. Nakoniec skončil s inou. Potom sa ozval, že sa chce vrátiť a ja som bola stále zaslepená. Takto ma zas oklamal a využil 3 krát. :-) Rozlúčil sa so mnou v podobe SMS, v znení že som len stoka ktorá sa bude len k**viť a ožierať a nedokáže ani len zmaturovať. Že on je šťastný, miluje tú druhú a nech padnem na dno :-) .... aj ja som sa pokúsila o samovraždu, toľko času strávených v slzách, sebapoškodzovaní, bez spánku bez jedla .. schudla som 10 kíl, padla na najhlbšie dno.
Prišla som však nato, že musím žiť, že musím bojovať, musím prestať s týmto ubližovaním si a musím dokázať ľuďom ktorí mi ublížili teda hlavne jednému, že si ma nikdy nezaslúžil. Milý Janko, máš ešte toho toľko pred sebou... rovnako ako aj ja. Mám sladkých 18, a toto všetko sa udialo len pred niekoľkými mesiacmi, môj "milý" ma prestal naťahovať len pred pár dňami. Áno, nepíšem že všetko je v najlepšom poriadku, že všetko je krásne, ale robím všetko preto, aby to tak bolo. Hlavne myslím pozitívne :-) Verím, že všetko sa každému vráti :-) Verím, že on je ten čo teraz trpí a verím, že my, ktorí sme sami, stratení, nájdeme svetlo nášho života, že všetko nám bude odplatené. Uvidíš, že vsetko bude v najlepšom poriadku len tomu musíš uveriť. Ešte ťa čaká veľa prekážok ale z každej si vezmi len to dobré :-) Nikdy sa nevzdávaj aj keď budeš na kolenách.. je tu veľa vecí ktoré musíš zažiť, aj ľudí ktorá na teba čakajú :-)
A mám pocit, že všetci tí, ktorí tu píšete, že nechcete žiť a podobné veci mali by sme si založiť nejakú komunitu :D ... Myslím si, že by sme si pomohli a boli by z nás úžasní priatelia :-) čo si o tom myslíte ? :D

Ja mam dost podobny problem. Mam 18 rokov a zivot ma uz absolutne nebavi. Teda zivot ma nebavil uz asi tak od 5 rocnika zakladnej skoly ale vzdy som mal v zivote niekoho kto ma potiahol dalej najprv to boli kamarati doteraz moja priatelka. Ale priatelka mi povedala ze ma ona sama teraz podobny problem a ma pocit ze bude lepsie zostat v priatelstve zatial na neurcito. No stalo sa to ze uz sa mi absolutne neoziva nemam sa s kym rozpravat nemam sa s kym smiat aj plakat musim sam. Za ten cas co z nej citim absolutny nezaujem o mna som len smutny nemam chut do jedla nemam chut prakticky do nicoho a najhorsie je to ze v podstate nemozem nic robit. Mam chut sa zavesit na prvy strom ktory uvidim.

Tomáš má pravdu -skús z toho niečo vyťažiť! Veď koľko slávnych ľudí trpelo a trpí psychickými poruchami, koľko z nich žije prázdny a nenaplnený život? Ja som osobne začal písať Knihu a celkom sa mi darí, už čoskoro budem mať rozpracovanú grafickú časť a môj príbeh je v podstate dopísaný. Začni z toho ťažiť.

Aj ja už toho mám dosť, nemám kamarátov, mám akurát jebn. rodinu, jedine čo mi robilo v živote radosť bol šport, chodil som do posilky, behať, zlepšoval som sa, až dokým neprišla candida, držal som bezsacharid. diétu 4 mesiace, schudol som 18 kg , teraz mám 66kg, bral som všetky doplnky, aby som sa toho zbavil a po 2 týždňoch ,,normálnej" stravy, jedol som akurát iba ovocie, ryžu, zemiaky, a je to naspäť, zas nekonečná únava, plynatosť, hnačky, nervy, už nemám ani chuť, a vlastne ani peniaze, lebo všetky peniaze som minul na tie poj. doplnky.. aj tak som sa toho nezbavil, môžem sa na taký život bez kamarátov, rodiny, a zdravia akurát vyjeb...

Ahoj ja´som na tom rovnako ako ty mam 16 rokov źiadneho chalana ani kamaratov a chcem to uy ukoncit..