ako zabudnúť

diablik- hm..sranda- u mna je to skutocne pryv krat co som tak dlho z rozchodu nespamatala-jednoducho to bol prvy clovek s ktorym som si vedela predstavit svoju buducnost:( ...a najviac ma vie nastvat ked mi povie ze chce aby som bola stastna:( a ze si najdem urcite dakoho lepsieho- najviac to boli ked to pocujem prave od neho. povedala som si ze sa mu uz nikdy neozvem....zatial sa drzim tyzden:D

Ahojte damy, ja som to tiez zazil, teda rozhcod iniciovany nie mnou a z nicoho nic. Ako to uz bolo napisane, sport, skola (robota), aktivity...jednoudcho treba stale nieco robit...ale aj tak myslienky stale budu prenasledovat. Treba sa s tym vyrovnat a ist dalej...ved k zivotu patria aj sklamania a bolesti...

tento tyzden som sa rozisla s priatelom. nemozem sa na nic sustredit a to sa mam este ucit.......

joj velmi dobre to poznám,akurát to prežívam ,je to už rok,ale čo to so mnou robí to si neviete predstaviť.Mna tiež prestal lúbiť z ničoho nič,dodnes neviem prečo,ale ja som za ním ako sprostá,nikoho druhého nevidí,každého porovnávam len s ním,no je to o nervy.Všetkým babám držím palce,ja som tak na odstrel.

poznam tieto situacie velmi dobre a nestalo sa mi to len raz.. nejako si na to zvykam.. ale spomienky stale ostavaju.. ach jaj..

lindusa- presne moj pripad;) sama doma... je mi smutnoo...tak zavolam byvalemu no nie?!:P xixi... vcera ma to velmi lakalo...ale nespravila som to! povedala som si ze sa predsa nebudem znizovat a ukazovat mu ze stale som od neho urcitym sposobom zavisla:/ podla mna sa teraz musime starat nama o seba,nech nam je dobre i ked bez chalana:) znie to sice egoisticky ale co uz;) nemozes ho prijat spat ked za tebou doleze-sama sebe tym uskodis! a on z toho vyjde zas len ako vitaz:(

aj ja som zacala sportovat.ked cvicim a po cviceni mam dobry pocit,ze som nieco uzitocne pre seba urobila,ale vecer,ked som doma sama,tak ma pochytia pochmurne myslienky...ani ja nechapem,preco to tak dlho trva...a kedy to prejde uz konecne...no a este ma nieco trapi.co keby sa raz chcel vratit a ja este nikoho ineho nebudem mat.budem makka a pustim ho k sebe naspat,hoci viem,ze by to bola ooobrovska chyba...

sjella- presne to i robim:) zacala som chodit na sport, som casto vonku s kamaratkami ,venujem sa skole...ale stale ma prenasleduju spomienky a myslienky nan:( hneva ma ze uz tak dlho:( myslela som ze to prejde rychlejsie...

aaaaaaaaaach.. toto poznam.. nuz.. jedine casom zabudnes.. cinnosti a aktivity ti pomozu len na chvilku.. ale aj tak su fajn.. skus zacat cvicit, navstevuj kamosov, chod sa zabavat.. viem.. nie je to bohvie aka rada, ale myslim, ze toto je najsamlepsie.. rob uplne cokolvek.. pracuj, ak chodis do skoly, pis seminarky a tak :D alebo sa venuj detom v detskom domove ako dobrovolnik. aj to pomaha. pocit ze ta niekto potrebuje.. drzim palce.. aj sebe, lebo zazivam nieco podobne...

achjaj,no..keby som nemala kamosku,co ma podrzala,tak uz sm v cvokhauze:)).Ja si vzdy predstavujem,preco vsetko mi nevyhovoval.Rozum vravi,ze je to dobre,ze nie sme spolu,mozno by to nebolo ono,ale srdce sa neda ovplyvnit..staci spomenut si na pekne chvile a uz mi je do placu..
Ja som aj na strednu aj na vysku chodila do babskeho kolektivu...To uz je smola sama o sebe..
Hihi,takze vyzera to tak,ze ludia -vysokoskolaci z azetka a pod vyrastu a ti starsi zas do toho asi spadnu-asi ako zufaly pokus netrafit na spriaznenu dusu...