Ako povedať rodičom že mám problém?

zec.mi.nohu prepac, ale ty nemas 15 rokov. neverim ti. chces skratka na neho zaposobit preto si to napisala. ale v skutocnosti mas viac a preto to nechces priznat, lebo si myslis, ze tak by tieto reco o bohu od teba nebral.

Ja viem ze by to mali rodičia vedieť ako prvý ale ja sa skôr potrebujem vyrozprávať niekomu face-to-face (tvárou v tvár) a nie cez net a nie rodičom. Chcel by som aby to rodičom povedal niekto iný keď tak a vysvetlil to ale ja na to nemám.

zec.mi.nohu: Viem ako to myslíš a nezober to zle, ale ja som tiež veriaci, mám za sebou aj birmovku, verím aj ja v Boha ale neviem ako by mi to mohlo pomôcť. Proste si to neviem predstaviť.

Nechcem tu presne rozoberať moje problémy aj keď viem že by som mohol, ale poviem len toľko že dosť pokazené detstvo + samota + ďalších niekoľko vecí = ...

ahoj, ja mam 15 a som baba. Chcem ti povedat len jedno. Ja som mala tiez rozne problemy, a boli dost zavazne, prekazali mi v spolocenskom zivote, skratka som mala problem sama so sebou, opustili ma kamosky atd. Ale vsetko sa zmenilo asi pred rokom. Neviem ako to vysvetlit ale jednoducho som sa rozhodla uverit Bohu ze mi moze nejako pomoct. Nikdy som s Nim nemala ziadny vztah,bola som pokrstena ale to bolo tak vsetko.A z vlastnej skusenosti ti mozem povedat ze jednoducho v niektorych situaciach potrebuje mat clovek niekoho kto ho nieze pozna, ale kto ho pozna lepsie ako on sam seba.A podla mna nezalezi ake mas vierovyznanie,ci si atesita alebo nie, ale mas moznost iba SKUSIT.Ja som to skusila a spoznala som Boziu lasku ku mne a jeho zaujem o moje problemy ktore potom vyriesil.Len to zo zaciatku chcelo trochu trpezlivost a spolahnutia sa na Neho.A nech mi nikto nehovori o nieco o nejakom "nahovarani si" a presvedceni mojej psychiky o tom ze "nejaky Boh" mi pomoze - to boli problemy ktore sa jednoducho vyriesit nedali takto.Mali uplne iny charakter.
Vela stastia :) Jezis ti pomoze len ak Mu budes aspon trochu doverovat.

niekedy je mozno lepsie ist najskor k psychologovi. ten poradi aj ako to povedat rodicom. len si musis najst takeho, ktory bude mat na teba cas a neposle ta po hodine do prdele.

rodicia by mali byt prvy kto by to mal vediet...ved oni su ti ktori ta vedu... urcite sa ti nebudu smiat a ved im to vysvetli ze mas taky problem ale nechces to velmi vysvetlovat...a mozno keby siim to vysvetlil tak by sa ti ulavilo

Ja mám podobný problém ako ty .. ale ja trpím PPP... moja mama to vie ale ani by ju nenapadlo zobrať ma k psychológovi .. teraz jej to chcem povedať že tam chcem ísť , pretože to už vážne potrebujem ... a tiež neviem ako !... teba čo trápi ?

tak tak tu ťa nikto nepozná.... a niekto neviem kto a čo si zač ... nemáš sa čoho báť ani nič stratiť

no dobre...ja som ochotná ťa vypočuť ale tak...povieš že čo ti je? resp.musíš cítiť čo ťa trápi a sužuje natoľko že zvažuješ odbornú pomoc...to ani neodkladaj! a môžeš ísť aj sám bez rodičov a až po tej návšteve ti už povie aj ten doktor že čo dalej..poprípade to sám povie rodičom..no ale naznač aspoň že o čo tu ide teda..hm? neboj sa!