Ahoj, toľko sa už v časopisoch popísalo o predmenštruačnom syndróme. Niekedy si poviem, že je to blbosť, ale som len ja taká alebo je nás viac?
Tak dnes 2-3 dni pred menštr. mi priateľ zavolá, že čo robím, či ideme večer nachvíľu k nám do podniku, len tak si zapáliť vypiť nejakú vodu. Ja hneď doňho, že prečo chce ísť, a nech príde k nám .... a milión otázok, on mi povie, že je unavený, nech idem k nim ja, ale nie.. zložila som telefón, potom sme sa stretli, lebo som musela ísť niečo vybaviť, zastavil sa, išli sme spoločnou cestou ... a ja "tak ahoj", sa na mňa začal pozerať, že čo zasa???? strašne urazená, že idem domov, volal ma a keď videl, že to nikam nevedie, povedal mi: Ahoj, keď prídem domov zavolám ti, ale šak si mohla nachvíľu ísť? Ja: "nie" ale potom mi niečo prešlo hlavou a šla som za ním. sadli sme si ku kamarátom a správali sa úplne normálne. a ja viem, že inak by som takéto niečo vobec neriešila, ale dnes zrovna áno? je to skutočne tým??? a pritom som von chcela? skutočne s nami lomcujú hormóny? alebo len so mnou?????
