viem ze mi s tymto asi velmi nepomozete a ze sa musim rozhodnut sama, ale chcela by som vediet ake mate vy s necim takymto skusenosti..
s priatelom sme boli spolu vyse 3 rokov, posledny rok bol ale velmi zly, citila som ze vztah ma nenaplna a ze uz ho tak nelubim..rozisla som sa s nim, po par mesiacoch sme sa zacali znova stretavat..nato som odisla do zahranica ale po 4 mesiacoch som sa vratila aj hlavne koli tomu ze mi chybal a myslela som ze by sme to mohli skusit znova..on ma velmi lubi, ja ho mam tiez rada ale uz nie som o svojich citoch tak presvedcena ako predtym..ani o tom ze by sme mali byt znova spolu, vadilo mi na nom vela veci..navyse moji rodicia ho nevedia vystat, viem ze je to moj zivot a mozno sa vam to bude zdat hlupe ale odkedy s nim nie som sa nam vyrazne zlepsili vztahy..
stalo sa vam uz nieco podobne?ked som na pochybach asi to nebude az taka laska..ze?on je strasne dobry chalan, nechcem mu ale znova ublizit..
vratit sa k nemu?
mam odpozorovane, ze priatelstvo po rozchode nemoze fungovat v pripadoch, kde jeden stale dufa v lasku, nevies sa ho vzdat zo zvyku, ale ked podvedome citis, ze by to uz nebolo ono, pocuvni svoju intuiciu a prerus aj Vase priatelstvo, zbytocne zivi priatelove falosne nadeje, zbytocne to predlzuje agoniu, zbytocne stracate cas, to ale neznamena, ze na seba zanevriete, ze nemozete zostat priatelmi, ze ked sa stretnete, ze sa budete tvarit, ze sa nepoznate, to nie, ale nestretavajte sa planovane, to je asi to najrozumnejsie, co mozete v momentalnej situacii urobit
ta3, mas pravdu zohrava velku rolu aj nazor rodicov, za tie 3 roky sme sa koli nemu v kuse hadali, aj ked nebolo o com..teraz je konecne klud..aj ked podvedome viem ze asi to uz medzi nami nebude fungovat, stale sa ho akosi neviem vzdat..momentalne sa stretavame ,,ako kamarati,, t.j. nic neriesime a neocakavame od seba, aj ked viem ze on uricte dufa ze budeme spolu..asi by bolo najlepsie uplne prerusit kontakt, co myslite?
no, laska sa neda naprogramovat, darmo ze je to velmi dobry chlapec, ak o tom spekulujes, asi ten cit z Tvojej strany nie je az taky hlboky a vratit sa ku nemu iba zo sucitu alebo inych dovodov, nema vyznam, iba vtedy by navrat stal zato, keby si citila istotu, ze ho chces, lebo ho naozaj mas rada, ale toto nie je Tvoj pripad, inak si myslim, ze u Teba zohrava velku rolu aj mienka Tvojich rodicov
tiez si myslim, prave preto to nechcem na ,,skusku,, lebo ak by to zase nevyslo tak by ho to ranilo este viac..strasne by som ho chcela mat rada aspon tak ako on mna, je to neskutocne dobry clovek..
lenze vztah nie je o tom,ze milack....vies,viem,ze ma milujes a ja teba "asi" tiez.dam ti sancu,skusime to na mesiac,dva a uvidime !! ak to nebude klapat,rozideme sa :DDD to je jak na zakladnej skole ked hovori Jano Anci: "cau Anca,lubis sa mi,chces so mnou chodit" ? :DDD pripada mi to divne...ja som nikdy nechodila s niekym na "skusku",ale z presvedcenia,ze ANO,lubim ho a chcem s nim byt ! :DD
do tretice vsetko dobre ,, skus dajte si sancu povedzute si skusite na mesiac a potom siopoveite ci to ma vyznam alebo nie ,,skuss ,,ppokial nie si ani sama presvedcena za skusku nic nedas ,,)
Dvakrát do tej istej rieky??? niečo na tom bude!
súhlas s blondulou!!!
ani dovody a ani nie si si ista ! co by si mala byt !
nevracaj sa, nemas na to dostatocne dobre dovody.
