Hovorí sa, že každému život naloží len toľko, koľko unesie. Posledné mesiace ma presvedčili o opaku. Keď som si už myslela, že už viac naozaj neunesiem, keď som už ležala na zemi pod tou ťarchou, tak na mňa vysypali ďalší náklad. A ja som sa preborila pod zem.
Tento rok sa nesie pod zlým znamením. Jeden pád za druhým. Kolená, ruky odreté a ja už pomaly prestávam mať silu vstávať stale odznova. Stratila som niečo veľmi dôležité. Čosi, bez čoho sa nedá ísť ďalej. Stratila som chuť do života. Stratila som to niečo, čo vás núti vstať ráno z postele. Prestávam vidieť zmysel všetkého čo robím, každého jedného kroku. Som tak strašne unavená… a sama….
.. a pri tom by stačilo jediné gesto , slovo, či pohľad od Teba .. a ja by som sa napriek všetkým tým ranám, modrinám a zlomeninám postavila a skúsila to znova..
Žial toto je život, nie rozprávka .....
