Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

mama ma nenávidí

Príspevok v téme: mama ma nenávidí
Karotka71

Ahojte. Nie som žiadna pubertiačka, aby ste si nemysleli, ze som náhodou ešte v puberte, toho roku končím vysokú školu. S mamou mám otrasný vzťah (otec je nebohý). Vždy som mala pocit, že sestra pri nej bola na tom lepšie. Nechcem o všetkom rozpisovať. No rada by som sa opýtala len na jednu konkrétnu vec, pre ktorú sme sa naposledy tak pohádali, že ... to skončilo otrasne, asi najhoršie doposiaľ.

hrozne mi vykrikovala, že som si cez leto nenašla brigádu, (čo je na jednej strane pochopiteľné,..), ovšem, pokiaľ by dieťa bolo plne finančne závislé na matke. Ja ale peniaze mám. Žijem si len z dôchodku za nebohého otca, mám našetrené pekné peniažky, aj z toho, čo dostávam ako prospechové štipendium. Som skromná, nepotrebujem veľa, takže si viem ušetriť. Bude to už okolo 50 000 Sk. Priznám sa, brigádu som hľadala, ale skôr uprednostňovali študentov, ktorí by pracovali dlhšie než mesiac (ja som mesiac musela povinne praxovať-odbor, škola). Tak som to nakoniec vzdala, koniec koncov, peniažky mám. Mama mi nefinancuje ABSOLÚTNE nič, stačím si sama (strava, internat, skola, cesta, mobil, lieky a pod.). Tak som si ten druhý mesiac oddýchla, veď vlastne sú to moje posledné prázdniny.

Strašne mi vynadala, aká som ja neschopná, že v živote sa nebudem vedieť o seba postarať, že neviem robiť a pod.! Že sestra pracuje, ja nie! Pričom sestra je typ, že je závislá od financií, potrebuje si nakupovať veľa šiat, kozmetiky, jednoducho je náročná. Aj frajerov si stále nachádzala bohatých, lebo potrebuje financie. I terajší mi povedal, že je zaťažená na peniaze. A keď potrebovala kúpiť spotrebič do jej prenajat.bytu za 250 eur, tak pýtala mamu, aby jej dala peniaze (samozrejme jej dala). Ja som od mamy v živote, ani keď som bola menšia peniaze nepýtala, aj Notebook som si kupovala zo svojich peňazí (už druhý, lebo prvý sa mi pokazil) stáli ma vtedy dokopy 30 000 SK a som tu, peniaze mám. Keď som menšia bola, hoci som chodila v zašitých nohaviciach (na zadku bola diera), hanbila som sa od mamy peniaze popýtať. No mama ma nedávno tak ponížila a neustále ponižuje, že to už presahuje medze. Nevydržala som a vykričala som jej svoje (samozrejme len pravdu, za čo som dostala oprávnenú facku-to jej nezazlievam). Mňa len trápi to, že mňa zrejme nenávidí. Za celý čas, čo som bola počas leta odcestovaná, nezavolala mi ako sa mám, a to som medzitým bola aj v nemocnici. Sestra vždy bola lepšia (pre ňu...) ... A to po všetkých stránkach o ktorých sa už nebudem ďalej vyjadrovať, lebo by to bolo naveľa,... jedine, žeby ste chceli, napíšem.

... Tak čo na to vravíte vy...

bandy1984

chcem sa opitat s mojou priateľkou som bol 4 mesiace strašne som sa do nej zamiloval je staršia o 6 rokov ,ona ma malú ceru ktorá ma 4 strašné ju mam rad ,neviem čo mam ďalej robyt keď sme sa milovali stále my vravela že ma ma rada, že sa nemám báť onú no sklamal som ju keď šla ráno do prace čakal som ju čí nemá dakoho iného lebo za necelí mesiac som mal odys do Anglicka bo doma som nemal prácu a vravela my že dojde za mnou aj s malou a terás neviem ako som na tom keď sa hnevá kvôli tomu že som tam stal nikde som tým nemieril len som chcel vedieť čí bude verná a terás somnou vôbec nerozpráva nedvíha my telefón nič prosím poraďte my čo mam robyt keď ju tak strašné milujem .opicka987654838@azet.sk

Kiwi89

ahoj Karotka :), dúfam, že tvoja situácia je lepšia ako doteraz. Ako sa máš? čo máš nové.. zaujala ma táto téma, lebo mám podobný problém ako ty s mamo....

Karotka71

no a už keď som tu, napíšem aktuálne novinky pre tých, ktorých moja téma (problém) zaujíma. ... Hneď na druhý deň po tej hádke sa mi mama začala sama od seba prihovárať, ja som čakala, že bude urazená. Zdalo sa mi to zvláštne, keď som prišla domov, ponúkla mi aby som si dala varené slivk.gule, čo robila, a to som ostala prekvapená, pretože mi počas hádky zakázala dotknúť sa jej jedla, chleba a pod! Veď som to písala. Nuž, ale keď ponúkla, dala som si, nie hneď, povedala som, že neskôr. Tak som si neskôr tanier naložila, zjedla. Ďalšie tri dni doma vôbec nebola, bola som sama. Až dodnes - prišla som domov s kamarátkou a ona zrazu na mňa vyskočila, prečo som nič nepojedla, že sa to pokazilo - ja jej na to vravím, že šak si mi zakázala jesť tvoje jedlo! Slivk.gule si ma ponúkla, to som zjedla, ale ostatného som sa na tvoj zákaz ani nedotkla. Tak po mne vrieskala ako najatá, kamoška sa len čudovala. Ani z voza ani na voz - keby som to ale pojedla, potom by mi kričala, ako si to dovoľujem, šak mi to zakázala! Aj také veci sa niekedy diali! ... Stále si musí niečo nájsť, inak by to nebola ona...

Karotka71

kamilka88 - no to veru bolo. Aj dnes došlo k situácii, ktorá mi pokazila skvelý deň! Babka, dedo, mamin brat držia so mnou, povedali, aby som sa už pre ňu netrápila, pretože za to nestojí, no sama vieš aké to je. Nech je matka, aká je, vždy to bude pre nás "blízky", ba čo blízky, ale "najbližší" človek. Aspoň po tej biologickej stránke.Škoda, že nie sme ako zvieratá, ktoré ak dospejú, matku už takmer nepoznajú, žijú "svoj" život. V nás ľuďoch je vyšší cit, ktorý nám nedovolí povzniesť sa nad takýmto problémom! ... Bojím sa strašne, aby som nebola v budúcnosti ako moja matka :( ! Chcem byť dobrou mamou...

kamilka88

karotka71... ano mas pravdu vie to cloveka strasne poznacit ked preziva take veci vo vlastnej rodine a najme vie cloveka poznacit ked ti vlastna matka povie ze mala nas radsej utopit ako nas tolko vela mat je ten najhorsi pocit aky moze clovek v zivote pocitovat ked ho vlatna rodina a najme clovek ktory mu daroval zivot a som si myslela ze z lasky tak to vobec nebolo ja len dufam ze tato tvoja situacia ta neovplyvni natolko ze budes robit take chyby vo vychove svojich deti aj ty ,,, nikdy v zivote som necitila taky smutok ako za tie roky ktore mame v rodine problemy ja len dufam ze sa z toho psychicky nezrutim lebo uz mi k tomu fakt vela netreba lebo najhorsie je pocitit nenavist vlastneho rodica .. od malicka ma stale zamestnavala domacimi pracami aby som vraj bola pripravena do zivota za to jej dakujem lebo si viem vsetko sama urobit a nakoniec som sa od nej dockala len vykriku ze som totalne neschopna a nic nedokazem a pritom moj mladsi brat bol skor vychovavany mnou ako nou a to sa narodil ked som mala iba 9 rokov a uz som ho krmila prebalovala chodila s nim spinkat proste vsetko co trebalo okolo maleho dietata a dnes som sa dockala iba toho ze nic nedokazem ze proste som jedna velka nula velmi ma to ranilo a myslim ze aj dost poznacilo ale nic ine mi neostava ako sa s tym naucit zit uz to asi lepsie nebude ... ale tebe prajem aby si mala v zivote viac radosti ako smutku lebo si myslim ze smutnych dni uz bolo aj hadam dost nie?

Karotka71

Kamilka88- fuch, tak, ako som prečítala tvoj príspevok mám pocit, že si na tom o niečo horšie, spolu s ostatnými súrodencami :( Je to strašné, ak rodina nedrží pokope, všetci by si mali rovnako pomáhať. A rodičia by mali byť príkladom, vzorom! Keď vravíš, že sa mama takto zmenila z roka na rok, nehľadali ste príčinu, čo by ju takto mohlo zmeniť? U nás to bolo od malička postupne sa to zhoršovalo... nikdy k nám nemala kúska citu, aj keď sme boli ešte malé. Ani teraz neprejavuje city, skôr len formou podpory, finančnej, materiálnej,trošku psychickej (a to smeruje predovšetkým, alebo takmer úplne k sestre). Verím, že osamostatnením sa problémy čiastočne vyriešia, preto sa už nemôžem dočkať tej chvíle... Tebe držím palčeky, takisto veľa síl prajem,..lebo niekedy to človeka vie strašne trápiť a zožierať akú má rodinu, aj keď sám nenesie vinu, ale nesie ju samotný rodič.

kamilka88

ahojte..ja mam podobny problem ako karotka len s mojou mamou je to trosku zlozite my sme siesti surodenci a najlepsi je len ten prvorodeny a ostatny su pod jej uroven...nestara sa o ostatnych my si varime aj s otcom spolu osobitne a ona si vari pre seba a pre najstarsieho brata ktory ma uz mimochodom 30 rokov je slobodny a ked neni v robote tak sedi v krcme,, to je jej ideal dokonaleho syna. mne nevie uz ani na meno prist uz pol roka som v zahranici a este mi nenapisala ani jednu vetu ako sa mam ani sa so mnou nerozlucila ked som odchadzala a vlastne ani na nu telefonne cislo nemam je to smutne ale ja som pre to stratila totalne nervy a mam pocit ze to uz lepsie nebude.. takze karotka velmi dobre ta chapem viem velmi dobre co prezivas ja ties som doma davala na stravu od 15 rokov mi mama nekupovala ziadne veci a najnovsie ani na sviatky a ani na vianoce som od nej nic necakala a ani nic nedostala je mi to vsetko strasne luto ale bohuzial sa zmenila z roka na rok na nepoznanie a neviem co sa vlastne stalo neriesim to uz dnes mam ju rada tak ci tak ale ona mna nenavidi a ja pre to v noci nemozem spavat ale to uz asi nezmenim uz len sa s tym zmierit .drzim ti palce aby sa ti podarilo ukoncit skolu a osamostanit sa lebo je to najlepsie co mozes urobit

arnie11

Ak je to tak ako si napisala, podla mna priama konfrontacia (ako Ti radia) nic nevyriesi a Tvoja mama ziadne argumenty neuzna. A ak by ma pri konflikte poslala na psychiatriu, OK, ale obaja. Nech uvidime kto je na tom ako.
Na Tvojom mieste by som sa asi snazil z domu vypadnut, urcite by som dal prednost samote na intraku pred zdielanim domacnosti s niekym kto ma neustale uraza a ponizuje. Napokon samota nemusi znamenat osamelost. Treba si najst vhodnu spolocnost (staci aj kniha, film).
A nerob si tazku hlavu z toho ze Ta nepovazuje za taku sikovnu ako je sestra, a ze nevyzeras ako modelka. Fyzicka krasa sice moze mnohe veci ludom (najma zenam) ulahcit, ale potom nerozvinu ostatne svoje schopnosti a lahko mozu padnut na hubu.
Moji rodicia tiez neboli (a nie su) idelani, a vela krat som od nich pocul ze ako sa budu mat moji surodenci lepsie, lebo su praktickejsi, sikovnejsi, priebojnesi ...
A dnes je to naopak. Zarabam viac ako moji surodenci a ked treba peniaze , nieco spravit, opravit, tak sa obratia na mna.

jajka001_

len to vydrz a blbe kecy ignoruj. coskoro budes samostatna, a zariadis si zivot po svojom. ten rok ubehne ani nevies ako.

Karotka71

okoloidúca - dakujem, velmi pekne si to napísala. Ja som taká, ze aj ked ma clovek velmi rani, po case mu aj tak odpustim. Spomienky vo mne ostanu - premenia sa na chlad a odstup, ale mas pravdu. Neukazem ze som ako ona...