Zdravim, prepačte za nazov temy. Potrebujem pomoc. Casto cestujem autobusom, vlakom či autom z prace a tak. Jedneho dna sa mi stalo, že som isiel na bus a strasne sa mi chcelo ist na wc, mocit. No kedze to je 20 minut cesty, som si vravel, že vydrzim a potom pojdem. Bolo to otrasne, nechcel som aby zastavil niekde v strede pola a isiel. Tak som to dako vydrzal bolo mi hodne blbo. No a potom to začalo, neviem z akeho dovodu, ale jednoducho, ak idem busom do prace alebo k priatelke do mesta, hned ako nasadnem, pripadne ked sa pohneme, obleje ma take teplo, nohy su take akoby neovladatelne a zaludok od nervov skrutený. A to si už davam pozor aby som nesiel do busu ako prvýkrat ked sa mi to stalo. No a neprestava to. Už si pripadam ako debil, najma ked už mam 23 a popravde hanbim sa za to. Vo vlaku sa mi to nestava, lebo viem, že tam by som mohol ist hocikedy, nie je problem. Poradte mi niečo prosim, ak su nejake lieky, čo by mi pomohli alebo čo s tým. Myslim to smrtelne važne. Možno som si aj sam odpovedal, no potrebujem nazor odbornikov. Dakujem vam velmi pekne a nezabudnem vam to nikdy. Majte sa a prajem pekny den.
Asi psychicky problem.
Ešte je tu psychológ poprípade psychiater...
presne podobny problem mam aj ja a uz sa to tiahne asi rok, som uplne z toho na dne ... len u mna je to v pokrocilom stadiu, napr. ked som doma tak pohoda, ale ked som v skole na prednaske kde nemozem ist, alebo nebodaj na skuske cakam v rade aj 3 hodiny a tiez nemozem ist tak to je hroza (ved aj preto som neurobil plno skusok), stve ma to ze moj osobny zivot je v troskach a co sa tyka prace ta je tiez "do..." kvoli tomuto ... pls. help ... trebars aj mail mi poslite lebo som v koncoch
vies,mna ten nick vlastne aj charakterizuje.Mne je vzdy vsetko relativne jasne,ale viem sa perfektne zamotat do vlastnych napadov a kombinácií,ze to vzdy koncí ako totálna hroza. A vlastne sa uz dopredu bojim, co kedy zas poser..m.Co sa tyka mojho zivota,nechcem moc zachadzat do detailov,ale je proste iny ako väčšiny ľudí.(Žijem v inom prostredi a inych problemoch).Hovorím lekárka je super,je to kapacita a viem ze ma chape (aspon teda na mna nevytriešťa očí hrôzou keď jej hovorím určité veci a vie mi aj poradit a usmernit), no a tá sestra ma na starost druhu (povedala by som ze mozno aj tú dôlezitejsiu) cast liečby,takze je tam potrebná.
Ano, "panika", robi mi to tu nejake ozveny. Asi niekde robim chybu; vlastne uz aj tusim, kde - uz len dat si pozor. Co si pisala o navsteve lekara, bolo by to, myslim dobre, ved v "najhorsom" pripade ta doktorka posle domov s tym, ze uz liecbu nepotrebujes, alebo ze dalsi postup liecby nespada do jej oboru. Napadlo ma, totiz, ci v tomto tvojom probleme nie su aj ine priciny, ale na to by sa uz davno prislo, takze ta nebudem zbytocne strasit (a pridavat ti paniku). S tou sestrickou je to horsie (teda jasne, ze so vztahom s nou); neviem co by som ti ja osobne mohol poradit, aj ked si myslim, ze jej osoba tu nie je az taka dolezita. Komunikovat vsak musime, takze jednoducho ju brat ako sucast procedury; napokon aj ona potrebuje pocut slova vdacnosti a uznania - azda doma sa jej toho moc nedostava, takze si to potom mozno "odnesie" pacient. Jej nazory prijimat nemusis, aj ked ma na ne pravo a ak by si pocitovala nejake naliehanie, mozes to aj vyjadrit ustne. Samozrejme da sa obhajovat tvrdo a da sa aj citlivo. Ten druhy sposob sa mi zda byt lepsi. Takze naber odvahy a mozno budes po case rada, takze nas prekvapis, ked sa neprihlasis ako "panika", ale napr. "pokojna"... :)
milli,ty si sa nejak rozbehol.Aj vcera som ta nasla (triplicitne).Ale dik aj tebe za podporu.Odvcera ma brutalne tlaci mozog a asi sa k lekarke vratim.Len jej budem musiet naznacit alebo povedat (ale ako sa to dá nejak taktne?) ze ona je super,ze aj sestra s ktorou cvicim je super(v odbore) ale nechcem k nej chodit?Bez tych cvik to zrejme nepojde, ona mala so mnou aj dotiahnut terapiu.JA NEVIEM,CO S TYM...
Ahoj strateny(?), viem pochopit tvoje obavy, mal som svojho casu podobnu skusenost ako ty, len vdaka Bohu s tym rozdielom, ze z toho nemam nasledky. Mal som vtedy dojem, ze cely ten obsah sa "presunul" kdesi do brusnej dutiny, lebo som vzapati potrebu ist na WC uz nemal. Isty primar mi vsak tuto domnienku nepotvrdil(?!) Odvtedy si ale tiez davam "bacha" a zbytocne neriskujem. Tvoj pripad je ale podla mna asi naozaj psych. razu, lebo je viazany na urcite okolnosti - cestovanie - co z biologickeho hladiska nema logiku. Moj nazor je vsak predsa len: navsteva psychologa, ci skor psychiatra - vsak ti z nosa neuhryzne :) a nebranil by som sa ani braniu liekov - ved na to sa vyrabaju... A nikde nie ja napisane, ze ich budes musiet uzivat natrvalo. Napokon, mozes ich uzivanie odmietnut, alebo poziadat o ine, a sa ti bude zdat, ze ich druhotne ucinky budu horsie ako primarne - liecive. Inak, si uprimny clovek. Tvoja vdaka vsak patri hlavne Tomu, ktory je zdrojom vsetkeho dobreho a dava aj radu tym, ktori ti vedia naozaj pomoct ci poradit.
Pre "paniku": skoda ze si (musela?) prestat... Ink, aj ked mas pravdu v tom, ze tu nie sme (zvasca) fundovani odbornici, niekomu pomozu aj osobne skusenosti, alebo povzbudenie, ci dodanie odvahy k navstave lekara, a to predsa tiez nie je "na zahodenie"...
Ahoj strateny(?), viem pochopit tvoje obavy, mal som svojho casu podobnu skusenost ako ty, len vdaka Bohu s tym rozdielom, ze z toho nemam nasledky. Mal som vtedy dojem, ze cely ten obsah sa "presunul" kdesi do brusnej dutiny, lebo som vzapati potrebu ist na WC uz nemal. Isty primar mi vsak tuto domnienku nepotvrdil(?!) Odvtedy si ale tiez davam "bacha" a zbytocne neriskujem. Tvoj pripad je ale podla mna asi naozaj psych. razu, lebo je viazany na urcite okolnosti - cestovanie - co z biologickeho hladiska nema logiku. Moj nazor je vsak predsa len: navsteva psychologa, ci skor psychiatra - vsak ti z nosa neuhryzne :) a nebranil by som sa ani braniu liekov - ved na to sa vyrabaju... A nikde nie ja napisane, ze ich budes musiet uzivat natrvalo. Napokon, mozes ich uzivanie odmietnut, alebo poziadat o ine, a sa ti bude zdat, ze ich druhotne ucinky budu horsie ako primarne - liecive. Inak, si uprimny clovek. Tvoja vdaka vsak patri hlavne Tomu, ktory je zdrojom vsetkeho dobreho a dava aj radu tym, ktori ti vedia naozaj pomoct ci poradit.
Pre "paniku": skoda ze si (musela?) prestat... Ink, aj ked mas pravdu v tom, ze tu nie sme (zvasca) fundovani odbornici, niekomu pomozu aj osobne skusenosti, alebo povzbudenie, ci dodanie odvahy k navstave lekara, a to predsa tiez nie je "na zahodenie"...
Ahoj,tak ako sa ti cestovalo?
teda Tereza,toto mu nerob....
