V hlave mi viria myslienky, skusim ich sformulovat do ako-tak suvislych viet: Zamyslam sa nad fenomenom, ktory okolo mna badam coraz castejsie a ktory sa tyka aj mna samotnej: mlade kocky, zeny, tridsiatnicky, sa dobrovolne rozhodnu pre zivot bez chlapa, bez rodiny, deti. Ja osobne som nikdy nebola nejaka hrrr do vztahov a dokonca nemam za sebou ani nic vaznejsie. Stale to bolo v rovine kavicky, telefonaty, chat, ale tam to aj skoncilo. Nemam pocit, ze by mi v zivote nieco chybalo, pretoze byt sama nie je to iste ako byt osamela. Deti som nikdy velmi nemala v laske, su sice zlate, praxovala som na ZS, vychadzala som s nimi dobre, ale doma by som ich mat nechcela, vnimam to ako prilis vazny zavazok, na ktory sa necitim a obavam sa, ze sa citit ani nebudem. Chlapov je okolo mna az prilis (nevyzeram prave zle, rada sa o seba primerane staram, bavi ma moda), niektori si daju povedat a staci im kamaratstvo (nie len take naoko, ale realne, hoci je to stale na hrane, najma pri chlapoch, s kt. pracujem), pri druhej skupine to musim riesit radikalnejsie a stanovit pravidla, co sa im nepaci, a tak som za namyslenu fiflenu, ktora caka na vysnivany ideal a ktora "namotava" chudakov okolo seba (a to som len prirodzene mila, neviem sa s ludim bavit arogantne). Myslim si, ze zena vydajom prichadza o mnoho vyhod. Rodina ju bude vzdy obmedzovat pri kariere, zalubach, cestovani ap. To vidim na sesterniciach, kamoskach, ktore sa vydali kratko po dvadsiatke, porodili plus-minus dve deti a vyzeraju minimalne na 35. Su unavene, vystresovane, casto nepochopene. Chlap, naopak, moze len ziskat: zazemie, starostlivost all inclusive, podporu. Chlapom okolo mna, ktori dovrsili 30 rokov, zacina "zasibavat" a silou-mocou si chcu zalozit rodinu, mat 3, 4 deti, nieco, ako prva kriza stredneho veku :). Lovia teda vo vodach mojich rovesnicok (cca 25 rokov), ktorych zmyslanie sa ale zvacsa ubera mojim smerom. Co si o tom myslite? Podotykam, ze nie som nijaky sebec, clovek bez srdca, ktory pozera len na seba a svoj prospech, co mozu potvrdit ludia okolo mna (vraj som az prilis obetava a prehnane mila, co mnohi nasledne zneuzivaju - a z toho je aj to namyslanie si muzskej populacie). Len mam pocit, ze nemusim byt konformnou clenkou tejto spolocnosti a za kazdu cenu (aj za cenu vlastneho dobreho pocitu zo zivota), slepo nasledovat konvencie... I am happy as I am - hoci mnohi mi to neuveria, ved "kazda zena chce mat deti a rodinu" :)...
stastna bez chlapa
ta3, poznam styri dospele zeny zijuce cely zivot bez chlapa a bez deti a su uplne spokojne. poznam kopec strhanych, nestastne vydatych zien. tak ja neviem, co je proti prirode.
su ludia, co cely zivot su sami, ale si nemyslim, ze mozu byt naozaj stastni, je to proti prirode a co je proti prirode, nemoze byt dobre, tymto ludom minimalne jeden nezastupitelny rozmer chyba
...poznala som zenu, mala dvoch synov. zomrela sama, opustena.
adamkrt, mozno jej to tak vyhovovalo.
Mal som jednu pratetu. Nikdy sa nevydala, nemala deti. Zomrela sama, opustena.
Majka
pravdaze si zi svoj zivot podla svojich predstav a nikoho ineho, ked si stastna teraz tak ako to je, potom je vsetko v najlepsom poriadku a ako tu uz bolo povedane, raz ked stretnes takeho, ktory Ti okamzite vezne dych, zabudnes na vsetko co bolo predtym, na vsetky svoje povodne tuzby a plany dobuducna
Anaya
pravdaze nie je neskoro, ja som sa vydala a mala deti az po tridsiatke a poznam jednu pani, ktora sa vydala a rodila prve dieta az po patdesiatke a vsetko je OK, poznas predsa to porekadlo, ze radsej pozdejsie ako nikdy
MAJKAZ --- Ak si spokojná so svojim stavom a situáciou a vyhovuje ti to takto, tak je to všetko ok. :-)Ale niekedy človek mení svoje postoje a názory, možno o pár rokov zmeníš tento názor aj ty. Ak som správne pochopila, tak máš asi 25 rokov. Ja som v tomto veku mala podobné zmýšľanie ako ty a chlapov som vôbec neriešila. Ale teraz, o 5 rokov neskôr, sa niečo vo mne zmenilo a ja cítim, že by som chcela muža a aj deti...len neviem, či nie je už neskoro...
kedze vies co chces a si tak stastna, mozem ta v tom len podporit a mas moje pochopenie aj sympatie ;-))
kludne ostan bez chlapa, da sa to, naco si nasilu niekoho hladat ked ti nechyba, ked HO raz stretnes, tak to bude uplne prirodzene, ze s nim chces byt a nebudes sa nikoho na nic pytat. nenechaj sa znechutit blbymi otazkami typu Mas uz niekoho? Kedy sa vydas? a Ty nechces mat deti? poznam zeny ktore ziju cely zivot bez chlapa a vyzeraju spokojne, spokojnejsie ako tie vydate s idiotom na krku.
je fajn ze svoju hodnotu neodvadzas od toho, ci niekoho mas.
nestretla si este takeho, s ktorym by si prezivala vsetko to co nechces-teda o com si pisala. Pride a pozmeni tvoje nazory, mozete cestovat a spoznavat svet spolu, podpori ta v kariere, pretoze nebude sebec a neskor, ked pride cas, zacnete premyslat o rodine
