Depresia

YORUICHI

Ahojte !

Chcela by som sa opýtať, či sem ešte Mimulus píše, alebo, či o ňom niečo neviete.

Veľmi vám ďakujem.

Mimulus

Pampeliska1 :) Nehádž flintu do žita. Viem, že možno nemám právo tu nikomu radiť ale viem aké to je ak má niekto depresiu a ešte keď to musí skrývať. Poviem Ti len jedno a veľmi ma to mrzí - Neviem Ti adekvátne poradiť. Podľa mňa ak budeš brať lieky tak sa nič nevyrieši a ak to budeš skrývať a potláčať bude to ešte horšie. Ja som si už tiež myslel, že som z toho vonku, som tu na fóre dlho nebol a dá sa povedať, že som bol na chvíľu relatívne v poriadku ale len relatívne. Preto som sa rozhodol napísať tú knihu. Viem totiž, že kým ju nedopíšem tak budem tu a budem čeliť všetkému čomu musím. A napísať takú knihu je niekedy niekoľkoročná záležitosť. Ak chceš tak si prečítaj môj príbeh - ako jediný som ho na toto fórum napísal. Je to síce len časť ale dúfam, že Ti dá odpoveď na Tvoje otázky. Priatelia? Ak máš naozajstných PRIATEĽOV tak stoja pri Tebe vždy ak nie tak si ich nikdy nemala. A rodina? Pomáha ale akonáhle zistia, že sa s Tebou niečo deje prestanú sa k Tebe správať ako k normálnemu človeku. Chodia okolo Teba ako vo vatičke a radšej Ti nepovedia ak je v rodine nejaký problém. No proste hrôza. Tak len toľko dúfam, že zatiaľ pomohlo :) ♥

Mimulus

Ďakujem Meretseger.To s tou knihou, že každému pošlem výtlačok zdarma súhlasím. Ja len dúfam, že budem mať od Vás keď už nie príbehy tak aspoň povolenie uverejniť to fórum. Možno si dám vytlačiť len 5 kníh lebo na viac nebudú peniaze ale určite Vám to všetkým čo tu ste pošlem aspoň elektronicky cez mail. No neviem len som začal. Názov knihy a ilustrácie mám a už mi ostáva iba súhlas a písať a písať. Možno to nikomu nikdy neukážem ale napísať to už len kvôli sebe a kvôli tomu, aby o tom niekto vedel musím. Nie som na tom lepšie a možno je to práve naopak. Neviem ako dlho tu ešte budem tak len dúfam, že sa Vám to nezdá pritiahnuté za vlasy :)

Pampeliska1

"Chcela by som spytat, tych co trpia akymkolvek stupnom tohto ochorenia, ako sa vnimaju, ako ich vnima okolie, rodina, priatelia (odsudzuju ci pomahaju?), co bolo spustacom choroby, ako ju prekonavaju a zvladaju a ako im ovplyvnila zivot."
----------------------------------------

Reaguji na původní, už starší (leč stále aktuální) téma.
S depresí jsem si užila. Léčila jsem se ambulantně, pak ve stacionáři, chtěli mě poslat do PL, to jsem odmítla, nepřišlo mi to ještě tak zlé.
Dodnes beru AD (4 roky), vyzkoušela jsem jich mnoho.
Spouštěčem byla ztráta práce, ale uvědomuji si, že jsem k depresi měla vždycky dispozice.
Co se týče přátel, známých, rodiny, tak jelikož jsem už dospělá a žiju mimo původní rodinu, leccos se podařilo utajit. prostě jsem se vynořila jen když jsem byla jakž takž O.K. Doma se to utajit moc nedalo. Manžel se divil, pak pomáhal, pak se zlobil. Není to pro něj lehké. Dnes se snažím své výkyvy maskovat a nepřiznám, že je mi zle, raději to svedu na menstruaci apod. Protože už je na slovo deprese skoro alergický.
Myslí si, že jsem uzdravená a nechce slyšet, že asi nikdy nebudu. Jeho racionální mysl tohle prostě nepřipustí. Jinak je to hodný a milující muž. Jsem za něj ráda.

Meretseger

Možno by sme mohli útto tému použiť ako (pardon za termín) "návnadu", teda občas sem hodíš otázku, či by sa niekto našiel, nech si to tu ľudia všimnú...
Čo sa mňa týka, musím nad tým pouvažovať. Aj psychológ chcel môj "príbeh" použiť vo svojej práci, na ktorej v podstate ešte ako študent robí, pýtal si na to písomné povolenie, ale toto je predsa len niečo iné. Nie tak osobné:) Uvedomuješ si ale, že by si potom musel každému poslať zdarma výtlačok knihy? :P :D

Mimulus

Ahojte :) Možno tu už nikto z Vás nie je ale chcel by som sa spýtať či nemôžem toto fórum použiť pre svoju knihu, teda autobiografickú knihu, ktorú akurát píšem. Veľmi by ste mi tým pomohli. Tak Vám vopred ďakujem a napíšte niekto prosím či môžem napr. použiť váš príspevok poprípade prezývku z fóra. Ak nie tak nie ale veľmi by som Vám bol povďačný.PA

Mimulus

Jeden známy rečník zahájil svoju prednášku tým, že zdvihol do vzduchu 50 eurovú bankovku a spýtal sa: "Kto by chcel túto 50 eurovú bankovku?" Ruky sa začali dvíhať. Rečník pokračoval: "Túto bankovku dám jednému z vás - ale najprv mi dovoľte..., aby som urobil toto. "Začal bankovku krčiť. Potom sa opýtal: " Kto ju ešte stále chce? " Ruky boli znovu vo vzduchu."Dobre, a čo ak urobím toto?" Hodil bankovku na zem a začal po nej šliapať. Potom ju opäť zodvihol, pokrčenú a pošliapanú. "Kto ju po tomto všetkom stále chce?" Ruky znovu vyleteli hore. Na to rečník povedal: "Priatelia moji, naučili ste sa veľmi cennú lekciu. Bez ohľadu na to, čo som s tou bankovkou urobil, naďalej ju chcete, pretože to nezmenšilo jej hodnotu. Ešte stále má cenu 50 eur. Aj my sme v živote mnohokrát krčení rôznymi situáciami, hodení na zem a zadupaní rozhodnutiami, ktoré sme urobili, a okolnosťami, ktoré nás stretli. Cítime sa ako keby sme boli bezcenní. Ale bez ohľadu na to, čo sa stalo alebo čo sa stane, nikdy nestratíme svoju hodnotu. Ušpinení alebo čistí, pokrčení alebo rovní, stále sme nedoceniteľní pre tých, ktorí nás milujú. Cena našich životov nie je závislá od toho, čo robíme, koho poznáme alebo koľko zarábame, ale KTO SME a koľko ľudí nás má naozaj rado. Potom nikdy nestratíme svoju hodnotu. Každý z vás je jedinečný, nikdy na to nezabudnite...

Mimulus

Ale to nie je o tom!!! Je to o tom, že sa každý z nás nie len ty musí naučiť povedať nie a nerobiť zo seba obetného baránka! Aj ja som citlivý človek ale ja som si za tie roky urobil celkom dobrú obranu - jedným uchom dnu a druhým von. celá moja rodina si myslí, že som necitlivý sebecký hajzel ale ja len jednoducho nechcem riešiť problémy, nezvládam ich riešiť. Ale napriek tomu dnu a von, von sa nedostane nič a sú tam no aspoň ich nemusím riešiť a nikto ma nimi viac nezaťažuje. Aj keď ma trápia a..... Vždy si budeš tak pripadať ale ako som povedal ak sa na Teba nikto s problémom neobráti tak ho aspoň nemusíš riešiť aj napriek tomu, že o ňom vieš.

---

asi som dosť , alebo nie asi ale som dosť citlivý človek a aj keď sa s poniektorými nestretávam a nie som už v kontakte je to moja rodina a nesmierne ma ich problémy zaťažujú. jak je rok dĺhy sa nepočujeme a potom vždy šplech a len problémy a dokola. a preto keď by som nemala myslieť na toho konrétneho tak si pripadám bezcitná.