Depresia

Neviem Ťa síce osloviť ale musím na toto predsa reagovať. Pozri ak by som teraz hádal ako na tom si tak aj tak by som to nezistil lepšie ako to vieš sama. Ak máš naozaj depresiu tak o nej určite vieš!!! Možno si citlivejší človek, ktorý nevládze presne tak ako aj ja ale problémy tu budú vždy a budú podľa mňa len horšie a bude ich viac - nechcel som Ťa znechutiť ale je to tak. Vidíš aj mne sa to stáva ale nie štyri krát ale skoro stále lenže ja mám tú depresiu. Ty máš možno len strach ale skús sa tým problémom postaviť. Všetci tvrdia, že pred problémami sa nedá utiecť ale ja keby som mohol tak okamžite idem na druhý kontinent a myslím že by som bol šťastný. Pozri viem, že je to s deťmi ťažké, v dnešnej dobe sa nedá len tak zbaliť a odísť ale skús niečo spraviť. Čo sa týka tých diktátov ja som ich tiež nevedel písať a o pol roka som už bol zo slovenčiny najlepší. Moja mama ju vedela perfektne a každý deň som musel napísať 20 diktátov. Vždy ak som napísal nejakú hrúbku tak mi to vysvetlila a písal som aj keď sa mi nechcelo. Nikdy som neprečítal ani jedinú knihu a viem slovenský jazyk perfektne. Ver mi je to všetko len o tréningu a ak nevieš 100 percentne pravopis tak nájdi niekoho čo ho vie a čo bude ochotný doučovať. Teraz mi možno nemusí nikto veriť ale pre mňa to bolo veľmi dôležité a je dodnes. A som za to vďačný všetkým ktorí ma vtedy nútili tie diktáty písať :)

,,ja túžim len viesť skromní jednoduchý a šťastný život bez starostí hlavne.,,

Tak toto je čo za vetu? To ako keby si napísala že nechceš mať peniaze, šťastie a lásku. Viesť skromní a šťastní život sa v dnešnej uponáhľanej doby plnej stresov a problémov, kde hrajú hlavnú úlohu peniaze sa jednoducho nedá. Prepáč že som to takto napísal ale je to jednoducho tak.

V prvom rade by som Vám chcel popriať k Vášmu sviatku, ktorý dnes máte :):):)
Váš ženy si treba vážiť veď čo by sme bez Vás robili - ste to najkrajšie čo Boh stvoril a ja osobne Vám chcem všetkým veľmi pekne poďakovať, že sa o nás mužov tak super staráte, máte snami trpezlivosť a vypĺňate to prázdne miesto ktoré by bolo bez vás veľké :)

pomali ale site prichádzam na to že trpím asi depresiou. neviem chvíšlu mi je dobre....zomelie sa niečov mojom okolí a som tam kde som bola. zatial sa mi to stalo 4 krát. ten 4 krát už bol po hádke s manželom(proste minim. problém) a dokázala som sa úple .....neviem ako to mám nazvať... neviem či mám hladať doktora či čakať. dneksa sme sa rozprávali s kolegyňou a ta mi šplechla do ksichtu že sa len neviem vyrovnať s realitou a to je celý problém. neviem vnímate to aj vy tak? alebo?
ale ta realita je na milujramilu. a festne
akos a možem vyrovnať s tým že matka je alkoholička ktorá príde do mesiaca od byt a skončí na ulica
otec je smrtelne chorý 1-2 roky možno ešte
brat je darmožráč , nezodpovedný hajzel + čo k tomu patrí
s mužom sem furt v sebe a aj keď nie furt tak to vždy končí vyhrážkami a sťahovaním sa.....
decko ma vytáča lebo nevie písať diktáty-teda vie keď chce
svokra a švagrine tak pol na pol podla toho z ktorejs tránky to človek berie. ja neviem a preoto mám zmysle žiť? 1000 krát som si položila otázku prečo mi toto robí a začo ma trestá čo som komu urobila aby som j atakýto život mala. ja túžim len viesť skromní jednoduchý a šťastný život bez starostí hlavne.
ja viem že každý napíše pre dieťa. to mi je celkom jasné že pre neho sa oplatí žiť a život dať ale čo ten zvyško čo s tým robiť .....keď sa furt niečo nové objavý a už je toho na mňa naraz vela

Ahoj Jane318 myslím si, že to rovnako robíme všetci, myslím si že nikto z nás nechte našich priateľov zaťažovať a buď to všetko tajíme alebo sa snažíme tváriť ako keby sme boli ok. Máš úplnú pravdu, nikto nechce počúvať o tom ako nám je na h... a ako veľmi sme smutní, koniec koncov nás aj tak zdraví ľudia nikdy nepochopia tak prečo to robiť. Lenže čo ak strácame toho človeka preto, lebo sme mu nepovedali všetko a on to jednoducho cíti??? Alebo jednoducho nemáme silu to držať v sebe a musíme to jednoducho niekomu povedať? Viem nato sú tu psychológovia ale psychológ nie je priateľ!!!

Prečo s tebou všetko zdieľam, Jane, safra :D Možno sme nejaké utajené dvojčatá :D

Ja kamarátke nehovorím o pocitoch. Len jej poviem že:
-Mám mániu."
alebo
-Mám depresiu."
A to je všetko. Už chápe, ako sa má vtedy ku mne správať, alebo ako sa budem správať ja. čo jej bude vysvetľovať, nechcem jej to vešať na nos. Vlastne, ja to nevešiam nikomu na nos, všetko držím v sebe.
A určite najmenej jej chcem hovoriť o rezaní, a keď na to príde téma, tak sa snažím ju rýchlo ukončiť, lebo sa pred ňou za to hanbím.
Niektorí ľudia nehovoria o pocitoch preto, lebo nechcú.
niektorí nehovoria preto, lebo nechcú ostatných zaťažovať /môj prípad, určite ju to nebaví počúvať furt dookola, aký je život oničom a ako raz spácham samovraždu/. :-)

marcelina - :-DDDDDDDDDDDD nemohla som, zasmiala som sa. :-D

Včera som čítal jeden veľmi zaujímavý výrok tak by som sa rád podelil ,,WHEN IN DOUBT DELETE - AK POCHYBUJEŠ VYMAŽ,, Je to zaujímavý a pravdivý výrok ale ak sa týka ľudí, ktorých miluješ tak sa to celkom nedá spraviť.

bosenohy toto asi pociťujú všetci čo sú na tomto fóre a ja mám tie pocity stále a už dokonca aj keď nie som sám. Nemôžem Ti asi radiť pretože nič nepomáha na 100 percent ale snaž sa byť čo najviac vyťažená a ak môžeš tak buď stále s niekým koho máš rada. Teda zle som sa vyjadril s tým komu dôveruješ - pretože nič Ti podľa mňa nepomôže lepšie ako byť stále v jednom kole alebo ľudia čo Ťa milujú a ich objatia.

nemam ziadnu chut do zivota uz veeelmi dlho. neznamena to, ze sa nedokazem v spolocnosti smiat, ale akonahle sa prestanem niecim rozptylovat a som napriklad hodinu sama doma, mam pocit, ze absolutne nic co robim nema vyznam. ten pocit mam aj ked nieco robim, ale je to aspon trochu miernejsie. myslite, ze to moze byt prejavom depresie?

Budem Ti veľmi vďačný ak si to prečítaš a poradíš mi, pretože teraz radu naozaj potrebujem. A budem vďačný za každú radu.