podlomena psychika

Príspevok v téme: podlomena psychika
cokoladka898

V poslednom case sa moje spravanie vyrazne zmenilo. som strasne precitlivela. Ked sa s niekym rozpravam mam slzy na krajickua a niekedy mi aj vybehne. V praci sa idem niekam schovat aby som si ulavila a hned mi je lepsie. v rodine to mam velmi tazke. Mama i sestra sa so mnou vobec nerozpravaju. na FB si ma vymazali z priatelov, aby som absolutne nevedela co sa s nimi deje. Ostala som sama. Mam dobrych krstnych rodicov, ktori mi nahradzaju vlastnu mamu i sestru. Otca som stratila este ako dieta. Na nich sa mozem obratit ked nieco potrebujem. Nastasie byvaju v takom istom mieste ako ja. Nezvladam to. Chodim aj ku psychologicke, ktora mi velmi pomaha ale nemam moznost k nej chodievat casto. Praca ma v podstate bavi, aj ked je to cim dalej tym horsie. Kolegovia si vsimnli, ze chodim do roboty nervozna a ze ci mam nejake problemy. Ja ze ano. To som konverzovala s jednym kolegom. Dodala som, ze kto dnes nema problemy. A on na to, ze problemy si nemam nosit do roboty. Ale ostatni ked si ich donesu to je dobre. Kazdeho stale nieco boli, maju rodinne problemy, stale to pocuvam. Ale ja ked som nervozna, podrazdena, tak nemam na to pravo brat si to do roboty.

Prepacte, ze som sa rozpisala, ale nemam sa kde vyventilovat a bola by som rada, keby ste mi pomohli a poradili ako sa zbavit tychto problemov a pocitov ktore prezivam.

Dakujem za komenty.

matolog

ziadny kopec mudrych rad: zivot mas len jeden a je len a len tvoj. Ked si ho vezmes, tak si ale uvadom, ze druhu sancu uz nedostanes. A naviac, nehladiac na tvoje utrpenie, utrpenie tych, ktori ta naozaj mali radi bude 100krat vacsie.

cokoladka898

Nejde o to, ze sa vela pozorujem. Proste to tak je. Neviem sa s tym vysporiadat. S celym mojim zivotom. Pomohla by mi riadna zmena.

Chcem zit naplno, ale psychika a zdravie ako take mi to nedovoluje.

tpch

Hraniciarov nemaju psychiatri radi, robia zvycajne same problemy a pomoct sa im da minimalne. No a pre svoje nevyrovnane vlastnosti a nestale premrstene emocie nie su oblubeni ani u beznych ludi.
Menej sa pozoruj, viac zi.

cokoladka898

Ahojte,

ano, trpim hranocnou poruchou osobnosti. Medzi mnou, mamou a sestrou je nieco co neviem presne ani co je. trva to v podstate uz dva roky co som sa osamostatnila. Bolo to trosku zlozite, mala som prerusene studium na VS a povodne som sa mala vratit a ist len na 4 mesiace do prace. Len sa mi tu zapacilo a ostala som. A vtedy to v podstate zacalo. Slo samozrejme aj o peniaze, prestala som chodit menej domov, lebo mi to nevychadzalo a popravde neskor som ani nemala zaujem chodit tak casto domov. Telefonicky kontakt sa stale horsil az nakoniec sme prestali uplne komunikovat.

Ku psychologicke chodim. Idem k nej v stvrtok, tak sa uz tesim. Vcera mi nebolo dobre po psychickej stranke. Bola som uplne na dne. Potrebujem niekam vypadnut kde ma nebude nikto poznat, kde budem sama od vsetkych, kde sa poriadnej zregenerujem. Zacala som sa ucit nemcinu, mozno sa mi podari ist potom von. Nie som moc na jazyky, ale snazim sa co to da.
Vcera som si hladala pracu v cechach. Bola som tak strasne nabudena. Dokonca som mala myslienky, ze odidem z tohto sveta. predstavovala som si, ake by to bolo. Ci by tu po mne nieco ostalo. Ci by som nieco necitila. Ako by som to spravila. Ci by som to vnimala ako keby som vlastne spala, cize by som tu uz nebola. S tym som zaspavala a zobudila som sa s tym. Teraz uz som bez tych pocitov a umyslov (nastastasie). V minulosti som uz mala suicidalne myslienky dokonca aj pokusy boli. Ale v podstate len demonstrativne. Vcera som to myslela vazne.

Pokial si nieco nenajdem co ma bude zamestnavat, neviem ako skoncim a kde.
Chodievam na bajk, plavat som zacala. Sport ma velmi bavi. Ale stale ako keby ma to nenaplnalo tak ako by som potrebovala.

Dakujem

Iveta Michael

čokoládka...

dosť divné od tvojej mamy a sestry...prečo sa tak radikálne od teba vzdialili a takmer ťa zapierajú....ty asi vieš čo za tým je...či?

Máš to naozaj ťažké ale skús sa troška vschopiť a kolegom nič nevrav len jednoducho zájdi za psychológom - podla možnosti vyber si muža- a ten ti už iste pomôže nejak zvládnuť toto všetko čo ti robí napätie..drž sa!

KissMe

Daj si kupel, pust si hudbu ktoru mas rada, zajdi do fitka! Proste vo volnom case rob to co mas rada a chodievaj do spolocnosti aby si si nasla viac kamaratov. Prestan mysliet na zle veci aj ked viem ze to sa lahko hovori, mysli na to co mas rada, co ta naplna.

jajka001_

si velmi precitlivena, v tom je ten problem a precitlivena si lebo to mas doma tazke...bohuzial rodinu si nevyberas ale priatelov ano, ak ich nechces stratit, musis sa ovladat, ked sa ti podari zle zareagovat, ospravedln sa, ludia to pochopia, aj ked v praci to mozno tak nie je lebo tam su vselijaki ludia, aj taki ktori sa snazia ostatnych potopit pri kazdej prilezitosti. potrebujes priatelov
neviem co je presne medzi tebou, mamou a sestrou, ale ak sa to da, snaz sa aby ste mali dobre vztahy, lebo tam je zaklad stability tvojej psychiky