ako zabudate?

Ozer sa do nemoty a rano sa prebudis mozno s krasnou slaplkou v posteli .
No..........a mas to vyriesene:)

Tiež som v podobnej situácii , neviem , či má význam udržiavať náš vzťah , preto ma zaujíma , ako sa cítia iní v podobnom stave a ako riešia problém . Držím ti palce , nech urobíš správne rozhodnutie .

Treba to emócie potlačiť, začať normálne fungovať a k tomu patrí aj nový partner. Treba ísť von a niekoho si nájsť, alebo v tvojom prípade možno cez internet ako sledujem tvoje náviky.
Nájdi si nejakého fešáka a prejde ťa to.

Čovek nezabudne. Len sa s tým musí naučiť žiť , odpútať sa od toho , byť s ludmi, musí žiť. Dobre veci , udalosti , sa striedajú s tými horšími. Bohužial takýto je život. Aj ja to mám za sebou . Začiatky boli zlé, velmi zlé. Dnes sa nad tým už len s nostalgoiu pousmejem . NIKDY nezabudnem na to , čo sme prežili . To sa nedá , lebo je to v tebe. V tvojom srdci. Od vtedy som stretla už mnoho iných . Momentálne som bez vzťahu . Bud vdačná za všetko čo ste spolu prežili a nechaj ho ísť vlastnou cestou,ak sa tak rozhodol . Prosiť sa niekomu,dúfať v niečo čo sa možno nikdy nestane, to nikam nevedie. nechaj to v sebe odžiť,nepotláčaj to ... Vždy , ked sa ti niečo stane si povedz, že takto to malo byť . A odpoved na otázku prečo -sa dostaví. Raz pochopíš, prečo sa to stalo. Aby bolo niečo iné. Drž sa!

Lucka11111, keď tak čítam tvoj problém, prpadá mi to akokeby som to písala ja sama. presne také niečo riešim. My ženy sme bohužiaľ také. Stále dúfame a veríme, že keď my máme niekoho naozaj rady, tak aj on nás. A to čo dávame, chcem aj dostať. A keď to tak nie je, príde sklamanie, smútok a nakoniec človek ešte aj ochorie z toho. A zvlášť, keď nevieš, čo bude a nemáš žiadnu istotu. Ale všetci , čo sú nad vecou ti radia dobre. Ono je to tak, že teóriu ovládame všetci, ale ak sa to týka nás, ide bokom. Vieme, čo by sme mali a predsa robíme inak. Ale zhrniem to. Ak takýto stav pretrváva dlhšie ako by mal, napr. pár mesiacov, taký vzťah naozaj nemá zmysel. Nebudeme sa trápiť pre niekoho, kto o to nestojí. Ten niekto na to príde, keď my už budme z toho von a pôjdeme ďalej, ale to už bude neskoro. Netreba si asi nič nahovárať, ale konať a nepopustiť, ísť si tvrdo za novým cieľom.Proste nedať sa zase obmäkčiť a potom o pár dní zase plakať... tak že hlavu hore Lucka. Prebolí a príde niečo krajšie :-), papa.

Dakujem pekne. Zial, je to tak..ludia sa nemenia len tak..Zrejme si ma drzi len ako bokovku pre pripad potreby..Ale uz mam otvorene oci, pojdem si dalej za svojim stastim a ak mame byt spolu, tak to osud uz nejako zariadi..nic sa silit neda..je to tazke, lebo ho stale lubim..ale ak by som sa mala pri nom len trapit...Aj ja vam vsetkym drzim palce, nech sa uz netrapime a najdeme svoje polovicky, ktore si nas zasluzia :-).

Ten pocit, ze ked ste spolu tak je vsetko dobre, poznam. Tiez som sa dlho trapila, nakoniec sme sa rozisli. Ludia sa nemenia len tak z nicoho nic. Ked len jedna strana vynaklada usilie zachranit vztah je to o nicom a len ta jedna strana sa trapi, tomu druhemu je to vsetko ukradnute. Treba sa pevne rozhodnut a pozerat pritom dopredu. Drzim prsty.

Dakujem :)) Pockam este tyzden, tak sme sa dohodli a ked sa nic nezmeni, pojdem si po svojom.

drzim palce nech uz to dopadne akokolvek nech si stastna :)

Dakujem vam pekne :). Mate pravdu. Myslim, ze som spravila maximum na zachranu, takze mozem mat kludne svedomie a ak on nic pre to nespravi, tak o to nestoji..A presne, ak mame byt spolu, budeme. Este raz dakujem, dobre mi vase rady padli.