strašne závidím mladým úspešným študentom...ako tak čítam jeden študuje v USA, druhý na Oxforde, teraz som čítala o našom víťazovi svetovom Petrovi Koscovi z Trenčína, má len 17r. vyhral MS v astronómii, preštudoval kopa vysokoškolského učiva, v angličtine ba aj potrebného pre doktorandov a chce ísť na Cambridge. Proste je to úžasné, fascinujúce a ohromne závidím. Pripadám si tak nízko a bezcenno. Nemám hlavu na také veci, nie som ani chytrá ani pohotová. Chodila som na učňovku, síce s maturitou ale ťažko som sa učila. Teda, mala som jednotky samé ale boli veľmi ťažko vydreté, myslela som aká som chytrá, snáď mám aj na výšku. Bokom som sa trochu zaujímala o históriu, celkom ma bavilo niečo vedieť viac (samé nepotrebné veci ale), ovšem na prijímačkách som zistili ako málo viem a že tie veci ani nepochopím. Viete, ja kopu veci nechápem, čo je pre iných samozrejmé ja to nechápem, iba som sa to naučila, teda niekde som to čítala že to tak je. Ale prečo to tak je... no dostala som sa na výšku (priznávam, súkromná), trápim sa, nervujem, snážim sa prejsť, doteraz som vyletela len raz (to všetci), málo vecí chápem, som v tretiaku, chcem to niako dokončiť. Ing už neuvládzem ani nechcem.
Uvedomila som si vlastne ako som odjakživa neznášala školu. Každý si vravel ako mi to ide, nikto nevidel tie odsedené hodiny. Neznášam to sedenie, nikdy ma to nebavilo, kým sa učitelia vykoktali, pomaly im to išlo, teraz niekto sa niečo spýtal, pričom keby si to prečíta tak to tam má, učitelia samozrejme v 99% nevraveli nič iné než to čo je v knihách, a to ma nesmierne rozčulovalo, toľko hodín musieť tam presedieť keď si to stačí prečítať. A je to rýchlejšie. Oveľa. Nenávidím ten pocit koľko času som tak premrhala. Za prvé si už aj tak z toho nič nepamätám a ani som to nikde nepotrebovala. Samé nudné veci. Ani som nevedela na akú školu ísť, ekonomika a technika ma nebavila, jazyky trochu ale tam je kopa zbytočných vecí čo sa učia (chodím na jazykovku po práci a okrem toho že je to pomalé, zdĺhavé tak mi to aj tak ide ťažko), čo ma trocha bavilo história, dizajn tak ma to baví pokiaľ ma do toho nikto nenúti a len určité veci.
Uf, ale som sa rozpísala a hlavne odbočila:) Proste im závidím ten záujem a to, čo dokázali.
juj ako len závidím
ta3: ty ma vies vzdy tak nakopnut a povzbudit :P :* diky ;)
System
neboj sa, na to, aby clovek uspel v zivote nemusi excelovat z EN, na VS alebo byt geniom, na to stacia priemerne schopnosti, ale velka chut nieco v zivote dokazat, takze nebud smutny, len si rozvaz co by si chcel v zivote dosiahnut a chod za tym, vela stastia
no myslim ze ta celkom chapem, ja napriklad zavidim tak trocha aj tebe, ze ta bavia jazyky a ze sa ich ucis, mna napriklad jazyky nebavia tazko sa mi ucia a strasne by som chcel vediet rozumiet po EN. tiez som natom inac podobne ako ty, na strednej a zakladke som sa ucil ale nie napsamet vlastnymi slovami, a teraz horko tazko bojujem a predieram sa a tiez chcem skoncit 3. r. a potom neviem co, trocha sa aj toho obavam.
treba to obdivovat, netreba to zavidiet
zameraj sa na to co ti ide, nie na to co ti nejde, a snaz sa nezavidiet
nestuduj ked ta to nebavi. vzdelavaj sa sama doma, citaj knihy, naucnu literaturu a to co ta proste bavi. a tomu sa venuj
dolezite je vediet, co ta bavi a venovat sa tomu. niekto je nadany viac niekto menej, no a kazdy na nieco ine. netreba zavidiet, treba sa sustredit na seba, na sebazdokonalovanie.
nie kazdy ma nato hlavu a iq, vystudovat skolu, byt ako mudry a vediet take veci.. co uz.. ale tito hyperinteligentni ludia maju medzery vacsinou v soc. zivote, alebo resp. nijako im to stastie v zivote nezvysi.. mozno budu mat lepsiu pracu, ale to je tak vsetko.
kazdy vynika v niecom inom, alebo ma niecoho viac , niecoho menej.
