mam problem psychicky, uzkost, strach, fobiu alebo ako to nazvat..davnejsie to bolo aj horsie ale naucila som sa to zvladat a hlavne moj expriatel o tom vedel a rodina cize ked som niekam sla tak ten strach taky nebol, iba v spolocnosti ludi ktori o tom nevedeli a poznate to, cim viac sa bojite ze vas prepadne uzkost tym, si ju akurat tak privolate...a ide o to ze mam teraz na obzore niekoho s kym by som strasne chcela niekam ist ale nemozem, neviem co mu mam povedat..ak by som aj sla bojim sa ze dostanem uzkost a vtedy potrebujem utiect niekam a strasne sa bojim strapnenia, nechcem mu to povedat aby si hned o mne myslel ze som "vadna" proste je to taky hnusny pocit, ze niekam strasne chcete ist ale nemozte, teda mozte ale bojite sa ze co bude ..proste strach zo strachu..ako to zvladnut??
ako utajit psychicky problem
Len ked ja akosi neverim ze by mi lieky zabrali na takyto druh strachu...pretoze sa to tyka ludskej potreby, je to ine ako ked ma niekto socialnu fobiu alebo proste z trach z niecoho ineho...a tiez som si myslela ze sa to bude zhorsovat ale uz asi dva roky to je stale narovnako len som sa snazila naucit s tym zit no..ani sa to nezhorsuje ale ani nezlepsuje
To neutajis. A v druhom rade sa to zacne zhorsovat.Cim skor ti lekar presne nahodi lieky.......bude to ovela lepsie.
Nenechaj si svoje telo znicit tym,ze sa aspon neposnazis skusit liecbu.
Viem o com hovorim......tiez bez takej pomoci by som zrejme tu uz nebol.
A skusala si to nejako riesit cez psychologa? Pripadne psychiatra?
ked ono to nieje take lahke, je to taky typ strachu koli ktoremu musim castejsie pouzivat jednu vec, nez zdravo rozmyslajuci ludia a to mi je trapne...jednoducho musim casto chodit na wc az sa mi z toho vytvorila fobia pomaly, proste priatel o tom vedel, povedala som mu musim, chapal to...ale trvalo mi to par rokov nez som mu povedala co je vo veci a koli comu som stale nervozna...a zrazu mam ist s nekym inym co o nicom nevie.. a vies aky je to blby pocit mat to nutkanie ist a zaroven blok ze co si o mne pomyslii..to je to a nechcem mu vykladat o mojom probleme
Rozumiem ti. No radim ti, nechaj to tak :) Fakt. Ked sa ti to prihodi v spolocnosti niekoho ineho, tak je najlepsie priznat farbu. Myslim, ze vacsina ludi to pochopi a ti co nie, tak ti ti mozu byt ukradnuti. Mala som taketo obavy ako ty. Teraz mi uz nerobi problem citit sa zle, ked mi naozaj zle je. Vsetkym hovorim pravdu a zivot tak mam ovela jednoduchsi.
To ti az tak velmi zalezi na tom, co ini povedia?
