uzkost, labilita a nepokoj

poslednou dobou trpim strasnou kolisavostou nalad. tymito vecami som trpel uz skor, avsak beriem antidepresiva aj antioxilitika (seroxat,spitomin) a nejak... neviem. stale je vo mne ten vnutorny nepokoj, cisty chaos, nedovera, zahnanost do kuta, strach z prelomenia medziludskych vztahov, pochybnosti, neschopnost komunikovat, nizke sebavedomie... nici mi to zivot, pomaly ale isto. citim svoju nerozhodnost, neschopnost sa rozhodovat impulzivne resp. adekvatne rychlo, dlho nad vecami rozdumujem a premyslam aj ked prakticky nemaju takmer nijaky vyznam. co mi je?ako si mam pomoct? stretol sa uz niekto s niecim podobnym? citim sa na pokraji spolocnosti, akoby ma nik nechapal a ako by som potreboval uniknut. chyba mi chut do zivota. na druhej strane pridu chvile ked zijem zivot plny, som sopkojny a stastny a citim sa ako uplne najlepsie to len ide... nechapem. vazne nechapem a nenavidim sa pre svoju emocnu nevyhranenost. totalne sa nenavidim.snazim sa pomoct si sam, sebaspoznavanim, no nemam uz sil. citim sa ako taka kopka nestastia ktora sa na prvy pohlad moze zdat uplne v poriadku no vo vnutri vyhorievam a otupievam. emocie su prilis ostre castokrat ako reakcia aj na uplne hlupe a jednoduche citove podnety. co mi je? ako to mam riesit? ako sa toho zbavit?