prečo mi nikto nerozumie?

Príspevok v téme: prečo mi nikto nerozumie?
utrapena

mám pocit že nemám vo svojom okolí žiadnu spriaznenú dušu. nikoho kto by mi rozumel. ani najlepšiu kamarátku ani priateľa. viem že ma asi budete odkazovať na rodinu, ale nie všetko sa dá povedať rodičom a súrodenci tiež nie sú vhodní kandidáti.

som z toho smutná a veľmi sa trápim.

človek predsa potrebuje niekoho takého, takú bútľavú vŕbu. chce sa mi až plakať.

stále samé sklamanie a nemá ma ani kto objať a povedať to jednoduché "Ja viem" hoci by aj nasledovalo "ale pomôcť ti nemôžem... "

utrapena

dakujem za rady ale neda sa lusknutim prstov zrazu nahodit usmev a tvarit sa ze som stastna ked nie som. alebo to proste neviem.
ano kazdy z vas ma v niecom pravdu, ale najviac sa stotoznujem s prvou castou od veves.
skratka to na mna naraz vsetko dolahlo.
zalub konickov mam vela, neizolujem s aod ludi, prave naopak snazim sa vyhladat spolocnost ale niekedy to nestaci. jednak mam vo svojom okolli okruh ludi s ktorymi som denne a si celkom sedime ale isto poznate pocit ked nechcete niekoho ani vidiet hoci inak sa mate radi. ked ti kamarat ktoremu si ponukla rameno ked potreboval ti teraz povie ze vie ze je to svinstvo ale nechce sa mu ist von s tebou tak to ti tiez na nalade neprida. teraz si asi vela z vas povie ze teda nemam dobrych kamaratov ale on je zase jeden z mala ktory v$ie pomoct- ak chce...:( a prave mi chyba niekto kto tu bdue pre mna aj ked bude mi tazko. ja by som pre neho hoci o polnoci sla kamkolvek ak by potreboval... len chyba je ked to nie je vzajomne.
ja sa nelutujem, nikdy som nebola vyslovene neoddelitelnou sucastou nejakeho kolektivu, ti co su okolo mna maju ma radi medzi sebou ale ked nieco v sebe dusis to vycitia. viem to ale co s tym zmozem.. odisla mi kamoska s ktorou som si najviac rozumela za hranice a chyba mi. nebola to taka co sme si najtajnejsie povedali ale vedeli sme sa aspon vypocut navzajom a poradit si. a teraz ma aj sama so sebou co robit v novom prostredi. nechcem ju este viac zatazovat..
ja netrpim nudou, skola mi da dost zabrat, beham ked sa da, tancujem.. ale nejde sa naplno venovat skole ked ma cosi trapi. tanec je len chvilkovy unik mimo reality... ale fakt je ze by som sa mala menej sustredit na seba. zatial sa mi to moc nedarilo nikdy ale opakovanie matka mudrosti :)
dakujem vsetkym za rady

Nicoll

sad,nevadi nic sa nestalo:)

a k tomu pretvarovaniu,no vies nemyslim si,ze je to o pretvarke..ja tiez ked mam problemy alebo mi je nanic tak schvalne vyhladavam spolocnost alebo robim nieco co mi zdvihne naladu...keby so seba urobim kopku nestastastia a zacnem sa lutovat,pre kazdy problem ktory mam tak sa asi zblaznim..ale mas pravdu kazdy je iny,lenze to ako myslis ti vyrazne ovplyvnuje zivot..negativizmom si clovek sam hadze polena pod nohy

sad24

Nicoll, ja jej neviem poradit... sam som v rovnakej pozicii ako ona (aj ked dovody su asi ine). Ludia sa radi pretvaruju, kopec ludi je vo vnutri smutnych, ale na vonok sa tvaria ze je vsekto ok. U mna osobne to nefuunguje, nedokazem sa pretvarovat.

K tebe a tvojim priatelom, mas pravdu, nepoznam ta a bolo to dost odveci. sorry

ondrejhum

Súhlasím s Ivanou, velice sa zaoberas sama sebou. Asi nemas ani konicky. Tam
su aspon kamarati, ked uz nie priatelia. Pracuj, pomahaj. Nieco rob.

veves

ani jeden z vas nema pravdu...
to ze si tu dovolila postazovat neznamena ze je pesimisticka. mozno je to roky utajovany problem, ktory stale zrazovala tym ze urcite to bude dobre, ze si to len navrava, ze sa nieco zmeni...stale sa nadejala az si proste dnes uvedomila ze nieco je zle a nemeni sa to.
bola som na to rovnako, vyskusala som vsetky mozne cinnosti, zaluby, kruzky, dobrocinnost, stretnutia, komunikaciu a bla bla bla a nepomohlo to. stale som sama. nemyslim ze preto lebo som zla, ludia sa na mna tesili, pytali sa kedy pridem.. problem bol ze ja som sa netesila. prisla som vycicana a plna ich kecov o ich problemoch, zivote, starostiach, zazitkoch. jak upiri, vysali zo mna energiu.
chcela som len jedneho kamarata, ktory neriesi kto som, co robim ale sadneme si humorom, myslienkami.
skus ist ale pre istotu na kruzky(ale vidiet ako sa zenskym natrasaju spotenene cecky na zumbe nie je bohvieco) a ked nic nenajdes tak prestan hladat. zvykaj si na samotu.a mozno to pride samo.

Nicoll

sad,no tak jej porad co ma robit..je lepsie sediet na zadku a lutovat sa aky je zivot nespravodlivy,aky je zly a aka nespravodlivost sa na mne pacha?...no podla mna je lepsie vstat,zatat zuby a snazit sa aby zajtra bolo lepsie...

kolko ludi to nema v zivote lahke,ale prave ich optimizmus,nadhlad ich posuva dalej...inak neviem odkial beries,ze povazujem priatelov za samozrejmost ale je to blbost poriadna

Bianca1236

alebo sa nauc zit sama so sebou. ja to tak praktikujem od puberty. s ludmi sa bavim, ale kamaratku taku ze ako to vo filmoch byva som nemala nikdy. ale mne to ani nechyba, tak ak tebe ano, musis sa zmenit. ak sa nechces menit, nauc sa ako si vystacit.