citlivá? slabá? s nedostatkom sebavedomia?

Čím som staršia, tým viac si pripúšťam k sebe bližšie veci, či už dobré alebo zlé. Všetko akosi intenzívne prežívam, hlavne tie zlé veci. Som z toho smutná a pátram po príčine toho, prečo sa furt trápim (aj keď by som nemusela, nie som škaredá, ale chalani ako by sa ma báli, ale nie o tom chcem písať).
Niekto sa na mňa mrzko pozrie a už sa obviňujem, že čo som mu JA! spravila, a takých príkladov je strašne veľa...strašne veľa vecí si pripúšťam... a aby toho nebolo málo zvyknem si zlú situáciu ešte prifarbiť a všetko zvaliť na seba :/.mám sklony sa ľutovať, ale na druhej strane sa nemám prečo. Som svojim spôsobom šťastná - aj keď niekedy mi chýba človek, ktorý by ma pochopil...mám kamošky ale tie si riešia svoje problémy, svojich priateľov a ja mám úplne iné problémy...potrebujem sa naučiť mať rada samú seba, a začať si veriť !
Ani poriadne neviem čo tu chcem napísať....zistila som však, že hoci navonok pôsobím ako vyrovnaná osobnosť opak je pravdou. Nemám sa proste rada, vždy mi ide iba o dobro druhých, je mi jedno, že si tým ublížim v konečnom dôsledku sama...
chcela by som sa naučiť mať rada, ako sa to tu píše, ale je to strašne ťažké...a čo je najťažšie? najťažšie je hrať sa na tú, ktorá je nadvecou a nič ju netrápi :(