Ako byť viac sebavedomejšia?

jedného času som na tom bola dosť podobne a vieš čo mi pomohlo? frajer..ked som mala pocit ze som milovaná, ze niekto sa o mna zaujíma, ze sa niekomu pácim práve taká aká som...a to mi dávalo neskutočnú silu, alebo skôr taký pocit výnimočnosti. V tej fáze zamilovanosti, som sa nebála naozaj ničoho.
Teraz ked som zase sama..zase sa to vracia naspat..som často smutná, bojím sa ze nieco urobím zle, nechce sa mi často ani nikde chodit..chce to uz asi frajera :(

Maoam áno je to tak ako píšeš môžu za to rodičia ja mám problém obliecť si niečo ženské, blúzku, top, šaty nebodaj sukňu... ako som si to prečítala že za to môžu rodičia tak určite áno. V dectve mi mama nekúpila nič podobné hore menované, nedovolila mi nosiť sukňu, ani šaty ani si dať vyšší opätok, mať rozpustené vlasy... nič a teraz to všetko odo mňa chce a nie je spokojná s teniskami a mikinou, stále zapnutými vlasmy :P . A keď sa jedná o nejakú slávnosť, narodeniny oslavu, maturitu, štátnice a pod. mám problém si niečo elegantné a ženské obliesť a vyvádza ma to z miery nedokážem sa sústrediť na danú vec (t.j. štátnice), je mi to nepohodlné, nepríjemné neviem v tom chodiť :D a pritom nie som ani silná že by som sa mala hanbiť za napr. tučné členky... :) ale na druhej strane keď tento extrém prekonám ľudia to obdivujú nespoznávajú ma a mne to aj lichotí a povzbudzuje ma to do ďalšej kúpy blúzky :) tak to chce asi len odvahu

inak za toto väcsinou moze blba vychova, rodicia, ktori od deti prilis vela vyzaduju a najlepsie na prvykrat a hned bez chyby, kde decko nemalo cas sa ucit a pokusat sa aj viackrat, bez toho aby muselo mat pocit, ze 'za nic nestoji'

toto je chyba rodicov a vyrastu potom z tychto deti ludia, ktori sa boja cokolvek vyskusat, boja sa potknut, boja sa pomaly aj z domu vyjst

mate strach z chyb, ale chyby robit musite, aby ste mali co zlepsit a kam sa posunut, kto nic neurobi, nic nepokazi, ale stale stoji na tom istom mieste

co je horsie?

neberte sa tak strasne vazne a nebojte sa robit chyby a trapasy, to je vsetko!

presne tak cítim sa rovnako.... niekde v podvedomí viem, že mám aj naviac ako dokážem zo seba dať ( napriklad v škole) ale proste ako keby som sa "bála" to zo seba pustiť von....
tiež sa veľmi bojím neznámych vecí...toho či sa nestrápnim alebo neviem ...a potom sledujem ľudí okolo seba a si vravím, že však toto vôbec nie je až taký trapas ...to sa stáva aj iným ....

moja rada:
treba to brať všetko s humorom :)) lebo ten zachráni každú situáciu a je lepšie sa nad tým všetkým riadne zasmiať ako trápiť :)

Chce to frajera!

ja viem,ze by som si to mala stále hovoriť, a aj tak robiť.....ale akosi to nejde.....neviem mám to v sebe..:-(....o to viac ma to štve.....niekedy ma ludia abo situácie k tomu dokopú....ale sama od seba by som veci asi nevedela niekedy rázne konať....

Musis si trochu viac verit. To ako clovek vystupuje v spolocnosti zavisi aj od toho aku ma sebadoveru. Nepodcenuj sa, ver si ! Zdrave sebavedomie nie je na skodu. Neboj sa novych zaciatkov a veci. Mozno si prilis opatrna, co je na jednu stranu dobre - pretoze sa do nicoho nehrnies po hlave. Ale obcas sa treba viac otvorit pre nove veci, ktore na nas cakaju. Takze jedina rada, ktoru ti mozem dat je : VER SI ! Nepodcenuj seba a tvoje schopnosti. Mas na viac.