Vyberanie krčných mandlí

Aj ja sa chystam na vyber mandli v lokalke tak som zvedava daj potom vedet co a ako.. Mne dali na vyber ci chcem uplne alebo lokalne.. Mojej kamosky mama bola tak pred mesiacom a povedala ze to bolo ako trhanie zubu inekcia zabolela a potom v pohode trvalo to cele 15 minut.... Tak som sa odhodlala pre lokalku aj ja a este ked sa ma doktorka opytala ci mi vadi krv a ci na moc napina ked mi niekto sibrinkuje v krku... Mne take veci nevadia takze tak ... Mimochodom je zo citit ked ti behaju po krku ci to nadrapuje alebo ozaj nic necitit neviem si to dajako predstavit :)

Aj ja sa chystam na vyber mandli v lokalke tak som zvedava daj potom vedet co a ako.. Mne dali na vyber ci chcem uplne alebo lokalne.. Mojej kamosky mama bola tak pred mesiacom a povedala ze to bolo ako trhanie zubu inekcia zabolela a potom v pohode trvalo to cele 15 minut.... Tak som sa odhodlala pre lokalku aj ja a este ked sa ma doktorka opytala ci mi vadi krv a ci na moc napina ked mi niekto sibrinkuje v krku... Mne take veci nevadia takze tak ... Mimochodom je zo citit ked ti behaju po krku ci to nadrapuje alebo ozaj nic necitit neviem si to dajako predstavit :)

Ahojte.mne vyberali krcne mandle včera. Mám 15 a vyberali mi ich v celkovej narkóze. Ráno ma dali na izbu tam som pokecala a zrazu ma už volali na operacku:-D bála som sa. Jak mala. Vsetky tie príspevky čo som tu čítala...
No dole som si dala plášť , ľahla na stôl. Kecali so mnou a. Zrazu som spala. Tak som sa zobudila ako medveď po zimnom spánku. Dali mi misku a servitky ale krv mi nešla našťastie:-) hrdlo ma nebolelo a hneď som aj mohla hovoriť,aj ked povedali. že nemám. Tak som kus sa upokojila a išla hore na izbu. V ten deň som pila čaj zo slamky letný harmančekovy. Das 4poháre. V noci som nemohla spať. Boli ma všetko hlavne pľúca,ruky,krk,nohy. Ale je to asi take jak ked máte veľmi veľkú svalovku. No takže celý deň pijem vlažný čaj a kloktam aj. Hnusny pocit v hrdle jak zaseknuta sardinka s kosťou.
Nejedzte výživu! Tu som mala na raňajky.
Žiadnu zmrzlinu mi zatiaľ nekázali. Zvládam aj bez infúzie:-) ale ľadové obklady padnú vhod. Ked sa chcete niečo opýtať kľudne:-( fre-da@azet.sk
A este v po milý personál:-)

A uprimne povedane, kebyze ma sestricka nedrzi za hlavu a lekar mi nestlaca kolena, aby som sa nepohla, asi by som zdrhla, keby som nebola otapena :-). Srandujem :-). Strach ma velke oci, u mna az prilis obrovske. Ale da sa to zvladnut. Raz este davno nas doktorka v detskej nemocnici utesovala (jedno dievca odpadlo skoro pri odbere krvi) a hovorila: "Ked odpadavate pri odbere krvi, co budete robit, ked budete rodit?" :-) Vzdy si na to spomeniem a usmejem sa :-)

A krv nenavidim ani ja. Odpadavam, uz ked ju vidim a pri ihle radsej odvracam hlavu, len nech ju nevidim. Ja nesmiem ani vidiet to, ze sestricka niekomu inemu picha injekciu, lebo mi je nenormalne zle. Proste ten "panicky" strach z ihiel je u mna dost velky. Aj ked, pri mne ako astmaticke si injekcii este asi uzijem. Nenormalne sa bojim hoc aj pichnutia do prsta (kratke, strucne, rychle - ale strach nenormalny).

Prepac Limberka, to som nemala v plane :-). Ale klamat som ti nechcela. Pozri sa, ja injekcie neznasam (pri poslednom odbere krvi som skoro odpadla), injekcie do zadku su u mna este horsie. Ale injekcia do hrdla - no to bolo pre mna o trosku horsie nez injekcia u zubara. Ihla bola tenucka a lekar mi ju pichol uplne rychlo. Otapena som bola tak ci tak, cize neomdlievala som z toho :-). Kde budes operovana? Ja som bola vo FNsP J. A. Reimana v Presove. A tam maju taky system, aky som ti opisala. Mozno ta pustia hned ako pises, ked to prezijes bez komplikacii (napr. ti neprasknu stehy ako mojej mamke... nezdrzala sa, kychla a stehy boli prasknute). Kazda nemocnica to ma inak. Ale vies, podla mna to bolo dobre, lebo kto vie, co sa moze stat doma. Jasne, pokial lezis a vsetko robis ako mas, tak sa ti doma nemusi nic stat (ak nahodou, okamzite volas 112 a sup sup do nemocnice naspat). Ale ja skor uprednostnujem kratku hospitalizaciu, kde zasiahne lekar kedykolvek a necakas za nim, nebojis sa (ako doma, ked sa nieco stane, ze co spravis... v strese clovek realne neuvazuje, viem o com hovorim). Takze tolik.

ahoj majka,
ďakujem za podrobný opis :) trošku si ma vystrašila, ale asi radšej dopredu vedieť načo sa pripraviť..
najviac sa veru bojím tých injekcii na umŕtvenie, to ma skutočne desí.. a tej krvi (neznášam krv)..
.. ale.. mne lekár povedal, že na druhý deň po zákroku poobede môžem ísť domov. nejak mi to tam u teba nesedí. myslíš, že sa to dá zvládnuť keď budem doma??

a okrem toho, v nemocnici som si mala ranu vyplachovat harmancekovym odvarom. oni to nazyvali kloktanim, ale ja vyplachom. napila som sa trosku odvaru, "preliala" do krku a vyplula. a to som mala robit 3x denne asi.

Limberka, milosrdna loz je podla mna ovela horsia nez pravda a preto ti to tu napisem, ako to bolo u mna (snad sa nezlaknes a nezdupkas). Naco ti budem klamat?
Krcne mandle som mala vyberane pred 2 rokmi, ale pamatam sa, akokeby to bolo vcera. Skoro rano som prisla na prijem do nemocnice, zoperovali ma doobeda (hodinu pred operaciou mi pichli injekciu, ktoru mi naordinovala alergologicka - som astmaticka a strach by mi zrejme mohol spustit astmaticky zachvat). Prisla som do predoperacnej miestnosti (bola som taka vystrasena z toho, co ma caka, ze som nevedela ako sa volam). Neviem, ci 10 ci 20 minut mi sestricka na predoperacke pichla dalsiu injekciu, po ktorej som bola trosku omamena (tocilo sa vsetko so mnou, co bolo normalne - odviedla ma do kresla; take kreslo ako maju na ORL ambulancii). Bola tam stlmene svetlo. Sestricka ma upozornila, ze mam spolupracovat s lekarou, nemam plakat, podla moznosti sa uvolnit a ze po 20 minutach to budem mat za sebou. Uvolnena som trosicku bola (aj ked stres je stres, ale injekcie spravili svoje), ale plakat? No, pomyslela som si... mam 21 rokov (teraz uz 23), tak snad prezijem 20 minut bez slz (uz som prezila 3 operacie v lokalnej anesteze - mensie zakroky). Lekar mi pichol dalsie injekcie do krku. Prvu mandlu som prezila v pohode, pocuvala som, co mi hovori lekar a sestricka (ta mi drzala hlavu a lekar medzi svojimi kolenami mi drzal moje, aby som sa nepohla... resp., povedzme si na rovinu - nekopla ho). Po prvej mandli urobil minutovu prestavku mozno, aby som si oddychla a chystal sa odstranit druhu. Ale to uz som sa uvolnit nedokazala (vadila mi krv v ustach, citila som to, musela som krv vypluvat... proste hnusny pocit pre mna). Napinalo ma na zvracanie a slzy mi fakt isli do oci - ale spontanne akosi (akoby to nestacilo, musel mi pichnut este 2 injekcie, lebo druhu stranu som mala slabo umrtvenu). Ked som to mala za sebou, sestricka ma zobrala na predoperacku a tam po mna prisla sestricka z oddelenia. Vzala ma na izbu (bola som otapena dost, sama by som odpadla zrejme). Prisla sestricka na izbu, pichla mi infuziu a prespala som 24 hodin (nemocnica ma uspava akosi a som vdacna, ze som spala - sestricka mi potom povedala, ze som prespala najhorsich 24 hodin, ktore ma mali cakat). 3 dni bolesti som vydrzala ako tak, ale na 4. den som sa uz rozplakala. Nemohla som to uz vydrzat. Kazde prehltnutie sliny, otvorenie ust... vsetko ma bolelo. Uvedomila som si, ze clovek milion raz prehltne slinu pocas dna. Smela som iba jablkovy dzus (pomarancovy ma stipal a bolel v krku), chceli ma donutit jest, ale ja som nemohla kvoli bolestiam (pamatam na jedno dievcatko pri stole - nenormalne plakala, ale zatinala sa, ked jej mama davala jest... snazila sa, zvladla to hrdinsky). Potom ma po 4 dnoch dohromady prepustili domov, 2 tyzdne som normalne nemohla jest a detsku porciu od obeda som jedla 3 hodiny. V nemocnici som schudla 4 kg asi za 4 dni. Ale... teraz pozitivum. Operacia mi pomohla, byvala som moc casto chora, mala som velmi zle zapalove testy (niekolko nasobne horsie nez bolo normalne). Na mojich mandliach nebolo uz nic dobre. Zdrave mandle vraj maju nejaku filtracnu funkciu (spinu ti filtruju, aby ti vsetko nesadalo na priedusky... a tak), ale tie moje boli uplne znicene, ze svoju funkciu neplnili a boli mi iba na skodu. Cize aj napriek fakt velkej bolesti a slzam nelutujem, ze som sla na operaciu a odporucam ti ju. Tych par dni zubami-nechtami vydrzis. Sestricka ma vsak upozornila (na 4. den, ked som sa rozplakala uz), aby som sa skusila utisit (aj ona sa o to snazila), lebo mi prasknu stehy, rozkrvacam sa a domov nepojdem. Myslienka na domov ma utisila. Nemocnice neznasam. Inak doma som nesmela predklanat hlavu ani si umyvat vlasy cely tyzden od operacie. Takze tolko asi. Snazila som sa ti to napisat podrobne, ale nie odstrasujuco - iba pravdivo. Drzim palce na operacii.