Pekny dnik,
aj ja mam problem, ktory mi v poslednej dobe dost vrta v hlave. Mam noveho priatela, asi 4 mesiace. No beriem antidepresiva + navstevujem psychiatra. Ale on o tom nevie. Este prednedavnom sa mi pomaly darilo konecne po 3 rokoch antidepresiva vysadzat, brala som Alventu 75mg uz kazdy treti den. No opat som dostala depku a panicke stavy + negativne myslienky a musela som zacat odznova - Alventa 75 mg 2 x denne + na noc Xanax.
Trapi mato, ze sa to vratilo a ze sa mi bez toho asi zit nepodari. No najviav ma asi trapi to, co na to povie priatel, myslim na tu moju depku, on o tom totiz nic nevie. Na mne nikdy nic nebolo vidiet, vzdy som dokazala svoje pocity skryvat. Dokonca ani plakat som nemala vo zvyku, co si myslim ze mohla byt jedna s pricin vzniku depiek. vzdy som si myslela, ze som silna, vsetko zvladnem, citlivky som nechapala. A nakoniec som takto dopadla aj ja, ked nie aj horsie.
Mam to terajsiemu priatelovi povedat? Bojim sa aby sa nezlakol, mnoho krat ked som s nim, tak to uz mam na jazyku, no nejde to, obavam sa jeho reakcie. Psychiater, mi povedal, ze naco take veci vobec riesim, nemam to vraviet a hotovo. Tak ja uz teda neviem. Co ak budeme v buducnosti raz chciet mat spolu deti, da sa to aj s antidepresivami? (Mimochodom aj to som sa psychiatra pytala a odpovedal mi, ze mam riesit co je teraz, to co bude v buducosti budeme riesit az potom). Tak velmi ma to nepovzbudilo a stale som v obavach, ci mu to povedat, alebo nie.Nie je to z mojej strany taky maly podraz nepovedat taku vaznu vec? Ako asi bude reagovat ked mu to poviem az po roku vztahu?
Dakujem vopred za kazdu vasu radu :o).
Povedat mu to, alebo nie?
Ahojte,
tak zvladla som to, vcera som mu to konecne povedala. Povedal, ze chce aby som bola zdrava a bude stat pri mne, aby som sa z toho co najskor dostala. Na moju otazku, ci sa teraz na mna nebude pozerat inymi ocami vravel, ze nie. Tak som velmi stastna, velmi pekne Vam dakujem za vase rady a podporu aby som do zo seba konecne dostala.:o))))
Hned sa mi ulavilo a dokonca som potom aj plakala, co u mna nie je velmi zvykom, mne to akosi nejde, neviem preco.
V stredu pojdem za psychologickou a poviem jej, ze si myslim ze mam GAD a nie depresiu. Uvidim co mi na to povie.
A este chcem reagovat na to, ze na cloveku psychicku chorobu hned vidno. nie je to pravda, ja normalne pracujem,popritom studujem, fungujem cely den, rozpravam sa s rodinou, stretavam s kamaratmi a este nikto mi nepovedal, zeby som bola v poslednej dobe nejaka cudna.
Tu moju uzkost vobec nevidno, ani ten balvan na hrudi, negativne myslienky, ci ma to opat pochyti, alebo ci nedostanem zavrat, .....vacsinou mavam aj gucu v krku alebo stazene dychanie, ale viem o tom iba ja, dokonca ked ma pochyti silnejsia uzkost, nikdy si na mne nikto nic nevsimol. Napr. sedim s mamou v obyvacke pozerame telku a zrazu ma to pochyti, no ona si to nikdy nevsimne, poviem jej to az neskor, ked mi je trosku lepsie, lebo je tiez velmi uzkostliva a viem ze by ju to trapilo.
Ja viem, ze by som asi mala o svojich pocitoch viac s okolim rozpravat, no ja sa s tym asi neviem stale zmierit ze mi volaco je, nikdy by som si nepomyslela, ze aj ja budem niekedy potrebovat psychiatra, vzdy som si myslela ze som dostatocne silna osobnost, no zial, kazdy mame svoje hranice a limity.
Takze asi tak so mnou a s mojimi uzkostami....
a inak suhlas stopercentny s ladidou
to si mu už mala dávno povedať ..nemyslím na prvom rande,ale potom ked to začalo naberať nejaký ten spád,je to veľmi vážna vec,ktorá sa musí čo najskôr povedať a ešte,ked si na tom tak zle ako si ...musíš to proste urobiť,a je "blbý " ak na to neprišiel,lebo to hned na človeku vidno,aj ked zakrýva ..( lebo môj ex priateľ tiež bol psychicky zle na tom ..tiez mi to NEPOVEDAL !!!! a ja som ho znenávidela ..)tak ti dobre radím ako žena žene ..okamžite mu to povedz ...nech sa on roizhodne či ťa chce aj cez to všetko,alebo nie ...aj o tom tehotenstve sa zmien,lebo to je ešte vážnejšia vec
majjca,povedat.hlavne kvoli sebe,ak tvoje problemy nebude tolerovat,po 4 mes rozchod boli menej ako po roku!
to si mu už mala dávno povedať ..nemyslím na prvom rande,ale potom ked to začalo naberať nejaký ten spád,je to veľmi vážna vec,ktorá sa musí čo najskôr povedať a ešte,ked si na tom tak zle ako si ...musíš to proste urobiť,a je "blbý " ak na to neprišiel,lebo to hned na človeku vidno,aj ked zakrýva ..( lebo môj ex priateľ tiež bol psychicky zle na tom ..tiez mi to NEPOVEDAL !!!! a ja som ho znenávidela ..)tak ti dobre radím ako žena žene ..okamžite mu to povedz ...nech sa on roizhodne či ťa chce aj cez to všetko,alebo nie ...aj o tom tehotenstve sa zmien,lebo to je ešte vážnejšia vec
Mne prišiel priateľ na depresie hneď v ten deň, ako sme sa spoznali (mám to vyryté na rukách). Musel sa s tým zmieriť. So sebapoškozovaním sa zmieriť najprv nechcel... ale napokon musel aj s tým.
Čo tým chcem povedať - bohužiaľ, depresie sú mojou súčasťou, nie som zdravá, ale chcem byť s človekom, ktorý ma má rád takú, aká som - príšerné klišé - a ja som "black and white". Doslova. A chcela som, aby mal od začiatku rád... nie, rád nie... aby prijímal i tú black part of me... Pretože je pekné byť s človekom vtedy, keď je všetko okej, ale ak zdrhne hneď, ako zistí, že nebo nie je až také bezoblačné, tak za to zrejme moc nestál.
Milá zlatá, na tvojom mieste by som mu to vysvetlila a dúfala, že pochopí, čo je depresia/GAD - teda že ťa nebude mať za blázna, preboha. Natoľko ho snáď poznáš, nie?
Ahoj, chodim psychiatrovi a som 8 rokov stastne vydata. Ja som to povedala manzelovi ked to zacalo byt vazne a stretla som sa s pochopenim a podporou.
Kamoska ktora ma depresiu je teraz tehotna v tretom tyzdni tehotenstva a vysadila jej psychiatricka lieky. Neviem ako to zvladne ale podporuje ju cele okolie. Chce si dietatko nechat. A tie stavy ak mas dobreho psychiatra ti radim povedat, mozno ti daju ine lieky.
Ahojte,
este som mu to nepovedala, lebo sa strasne bojim, ze o neho pridem.
Momentalne sa necitim zdravotne velmi oka a bojim, sa ze v pripade nagativnej odozvy z jeho strany ma to este viac polozi.
Inak nedavno som prisla podla svojich priznakov, ze mam GAD, pricom doteraz som si myslela, ze mam depku. Ci je to to iste? Pocitujem uzkost cely den v hrudi, mam stazene dychanie, hlavou mi prelietaju same negativne myslienky, co ak sa mi nieco stane?Co ak odpadnem?...obcas ma chyti triaska a hrozny strach....
Joooj strasne ja sa v tych diagnozach uz ani neviem vyznat, psychiatrovi to povedat nechcem, lebo si este pomysli ze som hypochonder....
ja som uzivala antidepresiva,priatelovi som to povedala hned na zaciatku,ze trpim panicakmi a on mi pomohol sa z toho dostat...ak ta miluje tak to pochopi...a ty za to nemozes ze si chora,hlavu hore a ak je to inteligentny muz tak to bude normalne brat,jedine sa bude o teba bat...
mna zaujíma či vieš sa milovat, či ti ostalo libido či ti depresia nevzala aj to ja som liečená u psychiatra a nič necítim neviem sa milovat.
AK máš chut na sex tak to nie je taká velká depresia. :) bud kludná
