Ako sa vyrovnat so smrtou rodinneho milacika?

MBW naozaj si myslite , ze macicky sa k nam vracaju v inych telach Wavinky mi je luto. Ja sa takto uz trapim 1 r. o 3 milacikov som uz prisla

Ahoj Mikr alebo Mirec sucitim svami je to velmi tazke a kiarika mi velmi chyba neviem sa stym stale zmierit ze moj sharpeiko tu neni vsetko co sme prezili a uz ma necaka pri dverach neknuci nechrape mi chyba mi velmi a je to.stale horsie a horsie stale si to vycitam ci som nemohla spravit viac mala som ju 10 rokov bola mojim vsetkym asi viete co myslim ked prezivate to iste uz je tomu 2 mesiace a ja kazdy den co sa mi da chodim na jej hrobcek dufam ze je jej lepsie a ze mi odpustila a myslim na nu kazdy den lebo som snou prezila najkrajsie chvile chybas mi kiarika odpocivaj v pokoji.

Ďakujem ti za porozumenie a veľmi si to vážim.
Bola pre nás všetkým, takým malým kúskom šťastia. Zabudol som ale ešte dodať že keď mala asi 7-8 mesiacov dali sme ju vykastrovať aby nemala malé. Máš asi pravdu, že možno zdedila nejakú chorobu a možno svoju rolu malo aj to že prvé mesiace života prežila zrejme na ulici.
Ako som už skôr napísal prvý krát mala bezoár v júny no ten mal pomerne ľahký priebeh, do dvoch dní ho zo seba vyvrátila celý, aj lekár keď jej vtedy robil kontrolný ultrazvuk vravel že už tam nič upchaté nemá. No tentoraz to bolo iné. Po prvej injekcii teda minulý týždeň v piatok, vyvrátila možno maximálne 3 centimetre dlhý bezoár, cez víkend ešte bola von, prijímala potravu i keď už trochu vyberavo ale žrala aj pila vodu, no na noc už dnu neprišla. Prišla až v pondelok pred obedom, tak sme s ňou išli na kontrolu ako sme boli dohodnutý a dostala ďalšiu dávku, vtedy vyvrátila asi 7 centimetrov dlhý bezoár a bolo nám povedané že máme prísť v stredu. Takže sme tam prišli s ňou opäť, ale lekár nám na rovinu povedal že si nemáme robiť nejaké ilúzie a že musí začať sama žrať a ak by sa to do štvrtku nezlepšilo, máme s ňou okamžite prísť že jej dá ďalšiu dávku. Vôbec sa to do štvrtku nelepšilo, tak sme tam opäť prišli a nahmatal jej ešte jeden medzi tenkým črevom a žalúdkom. Dali jej ďalšiu dávku a povedali že ak by ani to nepomohlo museli by ju v piatok operovať, no bolo by pre ňu kritické obdobie po operácii kedže by bolo potrebné operovať tenké črevo. Podotýkam že pred každou injekciou jej robili aj ultrazvuk.
V podstate už od pondelka bola iba dnu no pila iba vodu ale už nič nežrala. Za celý tento týždeň sa vymočila asi 5 krát, no stolica už z nej nevyšla vôbec. Občas sa ešte povracala ale to už boli iba sliny a voda ktorú pila a to bolo všetko.
Kritické to začalo byť už z utorka na stredu a vo štvrtok už bola pre ňu tá injekcia veľa, už asi nemala silu na vyvrátenie toho bezoáru. Keď som sa vrátil večer z poobednej, mala už strašné kŕče a aj celú noc zo štvrtka na piatok neskutočne až neprirodzene kňučala. Zrejme ešte v nedeľu keď neprišla na noc dnu, si niečo chytila a to už bolo to posledné čo zožrala. Preto sme sa rozhodli že ju už nemá zmysel naďalej trápiť a nechali sme ju uspať. Takto sme sa s ňou aspoň mohli všetci rozlúčiť kedže bola posledné dni pri nás, akoby mala byť niekde zrazená autom na ceste alebo by sa jej malo prihodiť niečo iné. Dnes som sa stým zdôveril kamarátovi v práci a hneď mi povedal či nechcem mačičku že jeho svokra má, no je to ešte asi čerstvé, uvidíme čo napraví čas.
Ešte raz vďaka za pochopenie a vďaka patrí aj lekárom Želonkovi a Molčanovi za starostlivosť o našu Micku až do jej konca.

Luky, je mi veľmi ľúto Micky. Osem rokov pre mačku nie je žiadny vek, ale zasa mačka, ktorá bola z ulice a žije plnohodnotným životom sa niekedy dožíva ešte menej. Upchatie črievok mačky bezoárom býva kritické, obyčajne má rýchly priebeh, pokiaľ sa ihneď neoperuje. Niektoré mačky majú sklony k tomu, že nedokážu v tráviacej sústave bezoár rozpustiť a ten potom zablokuje črevo a je hotovo. Proti tomu pomáha pasta, ktorú dostať kúpiť u veterinára alebo v chovprodukte a treba ju mačke dávať pravidelne. Tak či onak si skôr myslím, že Micka mala problém s obličkami alebo tie jej ochoreniu pridali. To sa stáva najmä mačkám "nejasného pôvodu", jednak môže zdediť predpoklady na ochorenie, ale stáva sa to hlavne tým, ktoré prežili prvé mesiace života na ulici bez riadnej starostlivosti, potravy, bez dostatku pitnej vody či materinského mlieka - stačí banálne ochorenie, krátka hladovka alebo nedostatok vody a už je riadny vývoj organizmu narušený. V istom veku, zvyčajne práve v takom, ako mala vaša Micka, ochorenie prepukne. Prejavuje sa to presne tak, ak si opísal - a bohužiaľ, keď už mačka takto zoslabne, nedá sa s tým už veľa robiť. Neviem, či veterinár bral Micke krv na testy, ale podľa mňa to bolo skôr toto alebo jedno s druhým. V každom prípade tvoja rodina dala Micke šancu na 8 rokov šťastného života, ktoré by nemohla prežiť, ak by ako malá zostala na ulici. Je mi to veľmi ľúto, že odišla takto v bolestiach, ale mala možnosť prežiť s vami osem rokov. A dúfam, že keď ťa to prebolí, dáte šancu druhému mačiatku, lebo adeptov je po uliciach, bohužiaľ, veľa,

Chcem si aj vyplakať srdce, kto nemá zviera nepochopí:-(.
Bohužiaľ práve dnes sme boli dať utratiť našu Micku. Dožila sa 8 rokov aj pár mesiacov. Veril som že nám ju poslala moja babka, kedže som po škole nastúpil hneď do práce a o mesiac babka zomrela. Po babkinej smrti asi rovnako po mesiaci k nám prišla naša Micka.
Bývame na dedine a zatúlala sa k nám možno ako 3 mesačná a prežila tu s nami krásny mačací život plný radosti ale aj strasti.
Bola to skôr pouličná mačička no mala veľmi rada aj teplo pri peci, najmä ak boli v zime mrazy nevystrčila von ani ňufák. Vždy sa prišla na noc vyspať dnu, alebo ak bolo zlé počasie prespala dnu skoro celý deň. Bola to naša šelma aj lekár, keď sme boli pri ňom po prvý krát povedal že má niečo z divej mačky. Zo záhrady vyhnala všetky mačky ktoré tam chodili. Chytala všetko čo bolo živé, myši, vtáčiky a ktovie čo ešte. No žiaľ aj nato doplatila. Nie nadarmo sa vraví že mačka má 9 životov. Pretrpela si toho veľa, niekoľko krát bola postrelená diabolkou, dva krát mala aj výron na zadnej labke zrejme ju niekto poriadne kopol, ešte keď bola malá skočila na pec a popálila sa labky, no tento rok bol pre ňu kritický. Už v júni nechcela žrať tak sme išli k lekárovi a zistili jej že má upchaté črevá tzv. bezoáry, to od toho ako vždy chytala myši, bola vždy taká dravá, no do konca júla sa z toho dostala. Začiatkom augusta ale zasa prestávala žrať a bola akoby zachrípnutá, tak znova k lekárovi a mala zapálené uzliny. Už pred týždňom začala chudnúť a prestávala znovu žrať, už sme vedeli že to budú zase upchaté črevá. Minulý piatok dostala prvú injekciu na povolenie čriev, v pondelok znovu aj v stredu aj vo štvrtok. No tu už nám lekár povedal že ak to do piatku nevyvráti sama bude nutná operácia. Vravel nám že operáciu by zvládla, no bolo by to pre ňu ťažké po operácii, musela by nastúpiť na terapiu a držať prísnu diétu, kedže sa jedná o operáciu čriev. A to by ona neprežila, bola to bojovníčka na zmeniť 8 ročnú mačku, ktorá kedykoľvek prišla dnu a potom sa pýtal aj von, na bytovú mačku by nebolo možné. Ona mala rada slobodu, vybehnúť na dvor, v lete sa skryla do záhrady medzi zeleninu, aby na ňu nepálilo slnko a v zime šup ku kachlovej peci a tam si leňošila aj celý deň.
Tieto posledné dni však už takmer nevnímala, mala bolesti z injekcií, neskutočne nahlas kňučala, včerajšiu noc takmer vkuse. Rozhodli sme sa preto že ju už nebudeme naďalej trápiť a dali sme ju uspať. A Ani lekárom nebolo všetko jedno. Nechal som si na pamiatku iba jej obojok. Ja viem že to bude pre nás ešte ťažké, hlavne pre mojich rodičov, ja chodím do práce tak mi tam ten čas akosi zbehne, no oni sú celé dni doma na dôchodku, najmä otcovi sa každé ráno buchla pri nohách o zem, aby ju hladkal po brušku, no chce to čas. Keď sme sa dnes vrátili domov rozreval som sa ako malý chlapec, lebo vždy keď sme prišli z nákupu pribehla k nám a teraz sa už nikdy nevráti.
Zbohom naša Micka náš tigrík :-(.

Ahoj Miriam , veľmi s Vami súcitim , makoľko zažívam to isté .
Mali sme 13 ročného šarpeja , čím bol starší bol už chorejší a chorejší
/ prekonal Borelioziu , odchádzali mu ladviny , a atď /
a nakoniec som ho musel 11.Septembra 2016 ,, uspať ,, lebo sa už trápil .
Bol to pre mňa najhorší deň v živote a hlavne ten moment ... sa rozhodnúť ...
Je to tažké pre celú rodinu , lebo bol to člen rodiny . stále čakám , že sa vyrúti do chodby , kuchyne , nikto nežobre pod stolom , nechrápe mi v izbe a atď ...
mirec

Dobry den,chcela by som sa podelit s niekym o nase trapenie .Vcera 22.9.2016 sme museli spravit najhorsie rozhodnutie v mojom zivote ci dat uspat nasho milacika 9 _rocneho psika.Od marca tohto roku obcas mocil krv,nemal bolesti,papal vsetko tak sme mysleli,ze to prejde ,ze len prechladol.Dva mesiace nato krvacal viac,isli sme k veterinarovi,ktori zistil ,ze ma zvacsenu prostatu a nieco v mocovom mechure.Spravil este cystoskopiu,cim zistil,ze v mechure je zrazenina.Mali sme si premysliet kastraciu a cystotomiu.Vahali sme a nejako sme sa bali,ale teraz viem ,ze to bola velka chyba.Mozno vtedy bol este cas ho zachranit.Dva mesiace potom nekrvacal,bolo vsetko v poriadku,len mal problem sa vyprazdnit a trosku tlacil pokym zacal mocit.Od terajsej soboty sa to vsetko zase zhorsilo,tak sme znovu isli k veterinarovi,ktori ho ani nevysetril,len mu napisal antibiotika,ktore uzival predtym a to bolo vsetko.V pondelok sme zmenili veterinara,ktori nam navrhol operaciu uz teraz vo stvrtok ,pretoze psik sa uz nemohol poriadne vyprazdnit,krvacanie bolo sice mensie az skoro ziadne,ale prestal nam jest a zacal chudnut.Od pondelku viac ako pol kila.Pri operacii sa zistilo,ze ma v krcku mocoveho mechura ma velky nador,ktory sa nedal zoperovat a vraj mal aj nador na prostate.Dostali sme na vyber,ci ho nechat este nejake tyzdne trapit alebo ho uspat.Neprajem nikomu ,aby musel rozhodnut o zivote svojho milacika.Rozhodli sme o uspati,aby sa uz netrapil,aby nemal bolesti,ale stale si budem vycitat,ze sme kastraciu nedali urobit este ked bol maly.Velmi nam chyba a neviem ako sa to da prekonat.Bolo to nase zlaticko,ktore velmi trpelo mozno vdaka aj nasmu strachu dat ho operovat takeho starsieho.Je to este ani jeden den a uz nam velmi chyba.Viem,ze niekto si povie vsak ste sa mali rozhodnut skor,ale najst dobreho veterinara,ktory pomoze je velky problem.A hlavne urcit diagnozu skor.Lebo ,ked poviete ,ze sa zda ze chudne,tak veterinarovi sa zda ,ze je v dobrej kondicii.Nikdy som si nemyslela,ze je to tak velmi tazke,nemozem spat,vsade ho vidim a to uz nehovorim o fotografiach.Mozno nas niektori budu odsudzovat,ze sme sa nerozhodli skor a nechali ho trpiet,ale veterinarka,ktora ho operovala povedala,ze mozno to bolo zle uz predtym a takto bol s nami dlhsie.Len neprajem nikomu to velke trapenie.

Zdravim vas. Dnes je 16.sempetra najhosie moje rozhodnutie ake kedy bolo,mam sharpei vola sa Kiara ma 10 rokov a ma rakovinu uz par mesiacov, uz je to aj na plucach a nemoze poriadne dychat a zhorsuje sa to,dnes mi bude Kiarika uspata stale sa trapim a neviem si to prestaviť bez nej, viem ze to bude pre nu lepsie ale strasne to boli a neviem ci to zvladnem,budem pri nej ked bude odchadzat lebo si to zasluzi,je najlepsi pes na svete a vzdycky bude a strasne mi bude chybat dufam ze mi to raz odpusti.

Drahá Wava, aspoň jedna z tvojich podôb:

Vcera mala moja macicka 10 rokov.
Namiesto oslavy sme mali pohreb.
Rano ako vzdy sme sa isli prejst na pavlac. Cica ale s nami nesla zdalo sa mi ze v byte nieco divoko nahana. Tak som isla len s kocurikom
Ked som sa za tri minuty vratila cicu som nevidela. Nasla som ju pri posteli mrtvu.
Bez vystrahy bez varovania.
Veterinar povedal ze dostala infarkt.
Placem za nou bolo to svetlo mojho zivota milovana priatelka a drahe dievcatko. Som stara a chora, este mam kocurika a aj ked je zlaty je to taky maly odlud.
Stratila som 10 rokov nepodmienecnej velkej lasky. Strasne mi chybas Wava.