prvé stretko so psychologičkou

ľudia,len toľko som chcela,že som bola 2X za nou...a celkom fajn to dopadlo,bavil isme sa síce len hodku,ale ostala som normálna po tom stretnutí,neplakala som ani nič ..ale zase nebavili sme sa o mne veľmi,len tak všeobecne ..ale bolo to fajn :)tak snád ..

jajka ale neviem,či je to až také super...a ja už plačem dlho :(:(

podla mna je to ok. si v tazkej stresovej situacii, ked sa vykecas tak sa ti neulavi lebo nenajdes vdaka tomu riesenie len si uvedomis, v akej si blbej situacii. tak si poplaces. ale plac nevadi. ak netrva pridlho.

ale ..pockat ..ona neviedela,ze placem ..ja som plakala potom,ked za mnou zavrela dvere ..na ceste domov,a bola som z toho znicena,ja som sa pred nou tvarila,ze som zatial v pohode...chapete ?ona ma nerozorvaa,ja som sa sama ...a co sa tyka jej reakcii,boli nijake...len sem tam ,raz za 20 minut mi polozila otazku,nejaku....na ktoru som ani nevedela odpovedat,ale ..inak nic,ani svoj nazor mi nepovedala,ani nic..jednoducho ...:(:( ...a nemam taku dobru priatelku ,ze by som jej povedala vsetko :(:(

psychológ by nemal rozorvať človeka tak, že človek odchádza s plačom. Mala by odhadnúť mieru, do ktorej môže načrieť a nie rozorvať človeka a nechať ho tak odísť. To je uplne na hlavu postavené. neišla by som k nej viac, pokiaľ toto neodhadla. Mala ťa stopnúť ak videla, že to zachádza priďaleko. Rozoberiem človeka a nedám ho dokopy, to dokáže hocikto..

Natusa, podla mojho nazoru mozu medzi psychologmi existovat ludia, ktori si vybrali pracu psychologov prerto, lebo to vnimaju ako dobry job (napr. ako lekari). Nehovorim, ze tvoja psychologicka je rovnaka. Hovorim to vseobecne. Mne by tiez nebolo uplne prijemne, ak by som prisla k cloveku, hodinu rozpravala a rozpravala... a nevidela by som ziadnu reakciu (alebo aspon nie taku, aku cakam), asi by som bola trosku sklamana. A prave preto radsej uprednostnujem rozhovor s dobrou kamaratkou, ktorej verim. Povie mi nielen to, co "chcem pocut", ale aj to, co je pravda. A to si vazim.

ahoj:) ja síce nemám skúsenosti (aj keď uvažujem nad tým, že skočím taktiež k psychologičke), ale napíšem ti svôj názor.. bolo to len prvé sedenie. po ňom nemôžeš čakať zázraky a tiež je asi zlé hodnotiť či ti to nejak pomohlo/ublížilo.. ak ti tá psychologička bola sympatická a mala si z nej pocit, že ti chce naozaj pomôcť prečo tam znova neísť? lebo máš strach znova zažiť taký pocit? ale ako vieš, že taký bude? čo keď to bude lepšie a pomôže ti to? premôž strach a choď tam ešte aspoň raz-dva razy. budeš mať s čím porovnávať. budeš si môcť rozobrať či sa tie pocity po sedení zhoršujú alebo zlepšujú.. za vyskúšanie predsa nič nedáš ani nestratíš, môžeš maximálne získať. :)

dakujem Vam za vase nazory,no takto,---ma to dve strany mince,priklanam sa na obe strany ,lebo jedny ste tu za ,druhi proti...ja si myslim nejaky ten stred :)medzi vami,priklanam sa aj k jednemu aj k druhemu...neviem,pytam sa vas ,co mate skusenosti,c je to normalne,ale asi by som sa mala spytat jej,ale hanbim sa povedat jej o tom,viem,ze by som sa nemala hanbit,ale neviem,ako dalej naozaj,a spytat sa jej na to,neviem :(
ako ja zase nemam az take nejake extra problemy,aby ste si nemysleli,ze mam nejaku pohnutu minulost,alebo co ,ja mam prirodzene probelmy len so svojou osobnostou,s chapanim sveta,samej seba atd..viete ..vztahy a tak,,ja nie som nejaky poloblazon,ani nemam sebadestruktivne sklony-...takze neviem,ci navsteva nebola zbytocna a ci som ju len zbytocne neoberala o cas...ale ja potrebujem niekoho s kym sa mozem pozhovarat,niekoho komu sa mozem uplne otvorit,lebo nemozem to urobit rodine,alebo priatelovi,alebo kamoskam,proste to nejde,lenze mne sa zdalo,ze ma ani ona dobre nechapala,lebo prikyvovala,usmievala sa,ale nic ..prisaham NIC mi na moju spoved nepovedala,bolo to take strasne zvlastne,cakala som,ze bude so mnou normalne hovorit ..ale ona nie...ona len tisko sedela na gauci a usmievala sa a stale ma vkuse pozorovala...boloo to strasne desné...

k VAsim reakciam..

BJ-v niecom mas pravdu ty -suhalsim s tvojim nazorom,ako moze cudzi clovek pomoct ,povieme si,avsak zase na druhej strane,mne sa lepsie hovori uplne neznamemu cloveku o sebe ako napr rodine,priatelom,lebo ona ma mozno aj pochopí,lenze ja mam skusenost taku,ze ludia ma nechapu :( nechapu mojmu zmyslaniu atd ...rozumiete mi ...
a mnas pravdu,ano ,nerobi ona prakticky nic,len nejake testiky,sedi,berie plat,ale ja sa na to takto nepozeram...naozaj nie...ja beriem tychto ludi,ze naozaj chcu pomoct,bolo vidno na nej,ze mi chce pomoct,lebo ja som tam nesla za tym zamerom,aby ste si nemyslela,isla som tam v ramci pedagogickej poradne,lebo neviem na aku VS mam ist,skor s tymto zamerom,nech mi cosi poradi,lenze zacreli sme hlbsie do mna,ona zacrela,a potom po trocvh hodinach,ako som o sebe hovorila,tak mi povedala,ze by bolo dobre to riesit sedeniami v buducnosti ,lebo vraj mam probelmy nielen so skolou,a ze ona to vnima tak,ze som taka rozhadzana osobno,a prave preto neviem kam mam Ist na VS ..chapete ma ?
ulavilo sa tzi BJ ?lebo mne nie....
ba este horsie,ako som nacrtla ..

zuzanka65 --a tebe sa potom ,po par sedeniach ulavilo?sla si tam rada ?pomohlo ti to ?ludia ,pomohlo vam to vobec?ci je to tam len zabity cas ?

Ivka1 lenze naozaj ma vydesilo ,co sa mi stalo po tom prvom sedení,som sa citila ako prejdena parnym valcom,citila som ako sa chvejem na celom tele,plakala som strasne (samozrejme v buse domov,nie aby ma videla)...ale neviem,ci je to normalna reaklcia a odvtedy nad tym uvazujem,neda mi to akosi spavat ani lenm,citim sa este len horsie ...neviem tda,ci to mam vobec este skusat dalsi raz

K tej dovere by som snad dopisala len to, ze aspon pre mna, su ludia, ktori si ziskaju moju doveru dost rychlo. Ako nevravim, ze som doverciva naivka, ale proste sposobom komunikacie a tak... citim, akokeby som poznala toho cloveka uz davno. a pritom sme sa stretli prvy krat. taky pocit som zazila v minulosti uz asi 3x, z toho v 2 pripadoch sme skveli priatelia (ten treti bol knaz, ktoreho som uz viac nevidela). ale jasne, ak sa chce clovek zverit niekomu, musi mu verit.

natusa42, v prvom rade ti gratulujem, že si za spychol. vôbec zašla, lebo veľa ľudí sa zbytočne trápi, kým sa na tento krok odhodlá. Aj ja som mala podobné pocity ako ty, lenže ja som to svojej psychologičke na ďalšom sedení povedala. Povedala som jej, že mi bolo po prvom sedení ešte horšie, ako predtým. Ona mi na to odpovedala, že je to úplne normálna reakcia. Tak som jej uverila. Skús to aj ty, nevzdávaj to, choď tam znovu. Ak máš pochybnosti, opýtaj sa, za to nič nedáš, opýtaj sa odborníkov, práve tej tvojej psychologičky, alebo iného psychológa, tu ti poradia ľudia síce ochotne, ale nie sú odborníci :-), majú len vlastné skúsenosti, alebo niekde niečo počuli...Ich názory ťa môžu odradiť a to by nebolo dobré, pokračuj v terapii, po prvom sedení predsa nemôžeš očakávať žiadne zázraky. Držím ti palce, všetkým prajem pekný deň.