ahojte
mam 22 a 4mesacny vztah.Problem je, ze som niekedy az chorobne ziarliva a nielenze tym zneprijemnujem chvile partnerovi ale hlavne sebe.Nas vztah totizto funguje na dialku /100km/, vsetko je tak ako ma, viem ze ma partner nepodvadza, poznam ho, velmi ma lubi a som si stopercentne ista v tom ze je vsetko v poriadku, ale predsa ziarlim a vobec to neviem ovplyvnit.Este sa nepoznam s niektorymi jeho priatelmi.Velmi ma to stve, ak s nimi niekam ide a na druhy den mi povie ze z flamu odchadzal o siestej rano.Uz neviem co mam robit.Viem ze ma nepodvadza ale predsa mu nedoverujem a mam sa zakazdym co niekam s niekym ide, chut nastvat. Dost casto sa s nim vtedy pohadam lebo to jednoducho nedokazem zniest a potom ked je prec, prerevem pol dna.Uz mi to lezie na nervy, neda sa mi sustredit na nic a som z toho mimo nasledujuce tri dni, kym sa konecne skludnim. Uz neviem co robit :// vadi mi uplne vsetko, staci ze sa mu ozve nejaka kamaratka alebo byvala spoluziacka, proste... ://// psycho. Neviete niekto co s tym? Ja som sa s nim o tom rozpravala, vydiskutovali sme si to, on mi povedal ze sa nemam absolutne nicoho bat, ze ma lubi a ze mam respektovat predsa, ze ma stale svojich kamaratov tak ako on respektuje tych mojich. :/
az chorobna ziarlivost
aaaaaaaaaaaach moja,viem čo prežívaš :( ... Teda,mám presne to isté,a to môj priateľ býva odomna len na 15 km! ... No ty si zrejme silnejšia ako ja,lebo on,keby odíde niekde do iného mesta,tak sa s ním rozídem,lebo by som to nezvládla,ale mám rovnaké stavy ako ty.môjmu priatelovi nemože napísať bývalá ani žiadna kamarátka lebo začnem strašne žiarliť nerobím scény len mi je potom blbo ,nervozne smutne nahnevane a mám chuť mu spraviť niečo napriek :/ . je to s nami bieda.... ak niekto pozná recept na vyliečenie,tak napííšte!llebo toto sa už dalej nedáá s nami žiarlivcami
V minulosti som podobnu situaciu nezazila kedze pred nim som mala len jedneho partnera a s nim som sa spoznala zrovna cez mojich priatelov takze vsade ked sa niekam slo, som bola s nim, ibaze v tomto pripade to nieje celkom mozne.
Maoam, prave to nedokazem zniest.Ja viem ze on ma svoj zivot, a ja ten svoj, sama sebe nevycitam ze idem vonku s inymi priatelmi, uvedomujem si ze on, keby bol ako ja, by ma tiez tak isto mohol terorizovat ako ja jeho, ale nerobi to lebo to respektuje.Uveodmujem si chybu.Ja to jednoducho nedokazem prehltnut, neviem, niekedy mam pocit ze by som bola uplne najspokojnejsia keby bol moj partner maximalne utiahnuty clovek ktory by len sedel doma a okrem mna a svojich rodicov hadam ani nikoho ineho nepoznal.Neviem co s tym mam robit :/ viem ze to nieje spravne,preboha ved je chore ked chcem mat nad nejakym clovekom taku kontrolu ved kazdy mame svoj zivot a svoje zaluby ale neviem si pomoct.
Nemozem povedat ze by som mala z mimnulosti nejake zle zazitky, skor som bola zvyknuta ako uz som vyssie napisala, ze som so svojim partnerom travila vacsinu casu a tak som si bola ako keby istejsia, lebo sme boli spolu, vedela som s kym je, kde je, co robi.A rozchod bol viac menej obojstranny po asi dvoch rokoch, ked uz postupne laska "vyprchala", ostali sme kamarati a dodnes sme v pohode.
Som zmatena, uz ani neviem, ci mu doverujem, viem ze sa na neho mozem spolahnut, ale zo vsetkych stran citam aky je svet skazeny, muzi hladia na fyzicku krasu, podviest partnerku dnes nerobi problem skoro nikomu a ja uz ani neviem ci vobec existuje nejaka laska.Kedysi som sa tak nad tym nezamyslala, velmi som tuzila po vztahu lebo vedla seba potrebujem cloveka ktory ma bude lubit... a teraz, ked uz som konecne niekoho takeho nasla, stale uvazujem nad tym, ze sa to aj tak jedneho dna skonci lebo ho omrzim. Niesom pekna, co namne moze vidiet? Pride ina, co bude viac splnat jeho predstavy, vyzorovo aj povahovo.Bojim sa,ze ho stratim,nikoho podobneho ako jeho som este nestretla,iny chlap by ma uz vdaka tym mojim vystupom urcite nechal. Fakt ma berie taku aka som. Ale ktovie,dokedy to vydrzi..uvedomujem si ake robim chyby, nechcem ich robit ale predsalen to neviem zmenit. ://// je to ako ked chcete chudnut ale nemate dostatok vole a tak to nikdy nedosiahnete...
Bibi,ja pisem ze mam 4,mesacny vztah, nieze sa 4mesiace pozname. Pozname sa uz dlho, chodili sme na rovnaku strednu,ibaze on bol o rocnik vyssie, poznali sme sa z basketbalu a odvtedy sme ostali v kontakte. Len ja som potom dokoncila strednu a isla studovat na vysku inam a on inam, preto je to teraz trochu komplikovane. Ale aj tak sme sa rozhodli to skusit a vydrzat nejaky cas kym dostudujeme.
NO po 4 mesiacoch hovoris ze ho poznas a pritom mate vztah na 100km?no tak to si inak namakana :D
si na nom psychicky a emocne velmi zavisla, to je cely tvoj problem, od neho sa odvija vsetko ostatne, mozno mas sklon k hysterickym reakciam (to mozes posudit len ty sama)
otazne je, ze preco je to tak, take nieco je zavisle aj od povahy, co velmi ovplyvnit nemozes, ale velakrat je v tom detstvo, zle zazitky v minulosti, vo vztahoch a tak :-(
musis pracovat na vlastnej sebadovere a sebavedomi a hlavne na takej osobnej nezavislosti, lebo druhi ludia maju svoj vlastny zivot a nad nikym nemas realne ziadnu kontrolu, takze cim nezavislejsia vnutorne budes, tym lahsie sa ti bude zit, nebudes to tak velmi prezivat
a nejak sa velmi fixovat na vztahy nie je dobre, zvlast v dnesnej dobe je to drsne, cim silnejsia budes, tak zvnutra, tym lepsie pre teba ;-)
prva skusenost alebo sa ti to uz stalo v minulosti?
