ahoj
vsimla som si, ze nad vsetkym privelmi rozmyslam a uz len ked vidim bezdomovca si hovorím ze on za to nemoze a je mi ho strasne luto. Aj ked to nie je moj problem. Alebo strasne sa vcitujem do druhych a je mi to placu uz len ked sa s niekym lucia (nie so mnou) je to prehnana lutost...a to si neviem predstavit co sa stane ked odidem z domu! :( zeby zachvaty smutku?
všetko mi je ľúto a do plaču
555quatro
lilliiiiiiii
skus zohladnit vztah k sebe. preco ta to rozplace? preco pocitujes lutost? skus sa "nestranne pozorovat" a skus prist tomu vsetkemu na koren:)
555quatro
atm!! :))))
to nie je zly napad :D
no tak nic teda...diky za radu!
atm
tak si kup elektricky obojok a vzdy ked kohosi budesh lutovat si daj elektrosok
555quatro
proste to mam v povahe a to asi asi tazko da zmenit...
atm
meretseger, lutovat inych a seba su spojene nadoby a spolu nerozlucne suvisia. v skutocnosti je to len premietanie seba do cudzich situacii a sebalutost
555quatro
ano som melancholik...ale seba ani nelutujem vzdy si poviem ze je vela ludi ktorí maju ovela horsie problemi ako ja...a idem dalej proste svet je nespravodlivý a fakt sa ani "vykaslem nan"
Meretseger
Nie skôr prehnaná empatia?
Ľutuješ iných, nie seba, správne? Myslím, že keď už, je toto lepšie... sebaľútosť je desná vec.
Možno si len taká osobnosť... melancholik. Trochu pohodovejšie, ináč sa utrápiš. Hovorí sa to síce ľahko a prevádza oveľa ťažšie, ale vyplatí sa to.
Kedysi som si stále hovorila: "Nespasíš svet (tak ser naň)" :D
atm
lutost nad druhymi je presne to iste ako lutost nad sebou samym
