Neviem ako dalej

natusa len to ukonci, lebo ta to depta a deprimuje, citim to z toho, co pises, ty mas jediny problem, ze sa bojis, ze budes sama, asi kazdy si tym presiel, ja som tiez raz takto udrziavala zbytocne pol roka natahovala vztah a trapila sa, ked som si polozila otazku, ci by som si vedela s tymto clovekom predstavit byvat spolu a mat rodinu, jednoznacne nie, tazky introvert, mala som z neho coraz vacsie depky, uz sa mi aj zhnusil fyzicky a stale som ho nevedela konut do riti, potom sa to stalo, ulava, troska som zapijala s kamosmi samotu a chodila kade tade, lebo doma mi bolo zle a o pol roka sa objavil dalsi vztah, sme spolu uz 7 rokov a od zaciatku spolu zijeme..Takze urob co citis, netrap sa, nemas muza a 4 deti aby si musela riesít, co bude s nimi, ako to zvladnes financne a radsej trpiet chlapa, ktoreho mas plne zuby, lebo nemas na vyber a cely zivot..Ale ty mas...

annika skus si precitat moju temu,co som ti dala,aspon ten zaciatok,mozno pochopis,preco sa mne zrutil moj svet a aj cely zivot ,citovy zivot je v troskach,ja naivka hlupa som si myslela,ze vsetko je idealne ,dokonale,:( mala som nerealisticke ocakavania ,plany :(
vies..moj pribeh je katastrofalny :( som pred dvoma rokmi spoznala uzasneho chlapca,sadli sme si vo vsetkom prakticky,boli sme si prvi navzajom,bol pre mna dokonaly...ano Annika,dobre citas,dokonaly,proste nevidela som na nom ziadnu chybicku,ale potom som po 3/4 roku prisla na hrozne veci ohladom jeho rodiny ,jeho sameho ..a tak :( co ma uplne polozilo...:(rozisla som sa teda s nim,ale s tazkym srdcom,lebo som ho milovala este vtedy,no potom ma uprosil,aby sme sa znova dali dokopy,bolo to cele ,priserne :( vsetko cele zle :( tak ti poviem ..a som s nim doteraz...aj ked neskutocne trpim v tom vztahu,lebo nevidim v tom vztahu ziadnu istotu ,buducnost ,nbeverim v "jeho zajtrajsok " a ja potrebujem mat aspon v tomto iástotu ..viem,ze som blba a istoty v tomto svete chciet je hlupost,ale ..chcem ju ,tak zufalo po tej istote tuzim ,aspon co sa tyka citove oblasti,lenze viem,ze tento vztah ,ktory teraz mam,nie je vhodny do buducna,on nie je vhodnym partnerom do buducna,do manzelstva atd,je to agonia,ktora sa len predlzuje ...:(a nic ine,preto tak strasne trpim

natusa, vzdy je chyba na oboch stranach. ale je to nieco, co ma velmi zmenilo a uz nikdy nebudem taka ako predtym
ale mozno to ani nie je na skodu, o jednu naivku na svete menej ...

annika pre boha živého,že kolegovia :O:O:O tak ja by som toto nedokázala,máš môj obdiv ...:(
ja ?to nestojí za reč ..ale ak chceš prečítaj si tu tému Mám si ho vziať alebo nie ? ...a zistíš ..nejdem to tu celé vypisovať ...

ale uf,dokážem si predstaviť,ako ťa to zranilo :( mne našťastie sa nič takéto nestalo,neviem si to predstaviť ...

a že rodiny vám stavili dom,tak to už je do neba volajúce naozaj :(:( strašne ma to mrzí

makovienka, klikni si na Poradnu a mas tam aj psychologa. Ucet asi neposiela :-D

tak sa pýtam či existujú odpovede od odborníkov na tieto vážne témy a len tak z lásky k blížnemu, jednoducho zadarmo?

natusa, stavali sme ho spolu, nase rodiny, cele vikendy a niekedy aj cez tyzden, asi dva roky, a prisla kriza a "kamaratka", o ktorej som nesmela vediet, a ktora ho chapala atd., klasicky scenar
sme kolegovia a pracujeme spolu dennodenne a sme v jednom cca 4 clennom time, chodime spolu na sluzobne cesty len my dvaja autom aj na noc... ale mne to nevadi, lebo on pre mna vtedy zomrel a odvtedy je pre mna len kolega
teraz to znie ako utopia, ked to pisem, ale prepracovala som sa k tomu cez tvrdy postoj, z ktoreho som neustupila - od chvile, kedy som zistila, ze v case, ked som mu davala druhu sancu, sexoval s tretou, tak som mala v tom jasno, ze nikomu nedovolim aby mi ublizoval. ale bolo to take tazke, ze som styri mesiace skoro nejedla, ale nevyronila som ani slzu, sama pred sebou som popierala, ze nejakych 7 rokov vobec niekedy v mojom zivote bolo. po niekolkych mesiacoch som to spracovala do stadia, ze som si poplakala a ide sa dalej. a ver alebo nie, uz mi konecne prestava chybat, ide to akosi samo od seba, uz sa ani snazit nemusim. ale aj tak to, ze sa ide zenit, mi sposobilo skoro zastavu srdca :)) a teraz cakam, kedy pride radostna novina o prvom ocakavanom prirastku do rodiny a tak, asi nacase zmenit zamestnanie...
a co sa stalo tebe?

annika preboha..ze vam staval barak :O:O:O chuda....tak toto je uz vazne psycho ,co spravil ..
a este ta to boli ,ci uz aj ty si pozabudla nanho ?

kroko, da sa to aj rychlejsie zvladnut. kazdy sme iny. v mojom pripade tiez bola v plane svadba a staval sa niekolko rokov vlastnymi silami barak a teraz uz je zenaty s inou a do toho baraku sa budu stahovat oni dvaja. rozisli sme sa len pred dvomi rokmi. definitivne bolo, ked som zistila, ze sa s nou stretava. svet a vsetky istoty sa mi rozsypali. bolelo to, ale zit sa da. hlavne akceptuj ten fakt, ze sa to stalo. a potom zaber co najviac aby si sa z toho vyhrabal, neobzeraj sa. a uvedom si aj to, ze to najhorsie uz mas za sebou. uz to bude len lahsie, aj ked to bude dlha cesta. ale uz nie taka zla ako tych prvych par dni.

kroko prepac mi ,ale povedala som ti len a len cistu pravdu ..rok sa zozieram,trapim kvoli jednej jedinej veci ,kvoli jednemu jedinemu cloveku ..:( a viem,ze tak skioro sa to nezlepsi ...uz lenm vydrzat mi ostava