znova, znova a znova tema ukoncenia zivota

Príspevok v téme: znova, znova a znova tema ukoncenia zivota
vitaminD

Ahojte, uz je to dlho co bojujem so zivotom aj s liekmi a lekarmi a mnohymi mnohymi dalsimi, druhymi sancami. Povedzte, ze si nevazim zivot, ze mam blahobyt pre ktori by niektori vrazdili a ja vam to nebudem rozhovarat. Ale nemozte mi vycitat jedno, ze sa nesnazim. Uz niekolko rokov zijem bez stastia, bez radosti, bez pocitu posetsenia zo zivota, ako tazny kon idem, idem dopredu a robim pre seba to najlepsie, co viem (dostala som sa na exkluzivnu vysoku skolu, ucim sa, nezanedbavam priatelov, chodievam behavat, oddychujem...). A pritom nechcem. Nechcem zit, uprimne a bez patosu, nemam nijaku tuzbu po zivote a jedine, co pre mna znamena, je praca a neznesitelne trapenie. Uz som z toho velmi unavena. Stracam tu malu nadej, to dufanie, to cakanie na zmenu, neviem co este mam skusit aby som citila vyrovnanie. Nechcem sa zabijat, ani sposobovat trapenie, ale inu cestu nevidim. Aj tak vnutri zomieram ovela dlhsie a bolestnejsie. Ako dalej?

*inko

no neviem neviem... nakoniec si tie problemy privodim sama..chlastanim :D
ty, ale v 2012 ma nastat velke "duchovno" tak si prideme na svoje
boze.. iba deci som si dala, a uz citim, ze cvokarim :)

ale dobre, uz pre dnesok toho bolo dost, jedno je iste...do kostola tak skoro nepojdem a otazkami pre mna nepodstatnymi sa mozem zaoberat aj na dochodku....a budem uz len v pohode, som sa rozhodla...tak bud aj ty! hm? :))

vitaminD

:D ano, blahodarne ucinky robia zazraky!
hm, neviem ako posobim. ale asi nie ako vesela kopa, no byvala som velmi zabavna a popularna, ale to bolo velmi davno. potom sa zavalo zle a ja som sa odnaucila spolocnosti, a teraz to s ludmi neviem vobec, iba ak ich poznam dlhsie. neviem, myslim ze relevancia dovodov je fakt subjektivna :3 aj ked v detstve ma trapila rodina, ale to uz je za mnou a nezaoberam sa tym. asi je pravda, ze veci vnimam inak ako ostatni (co mi sposobuje viac skody ako uzitku, lebo ma nik koho poznam celkom nechape), ale nestazujem sa. nerada sa stazujem tak celkovo, lebo vidim to stastie co mam, ale nedokazem-neviem, neviem co mam robit. som v pasci medzi dobrym zivotom co mam a prazdnom vo mne. ps-nemyslim si ze by si sa mala zacat bat :D

vitaminD

:D ano, blahodarne ucinky robia zazraky!
hm, neviem ako posobim. ale asi nie ako vesela kopa, no byvala som velmi zabavna a popularna, ale to bolo velmi davno. potom sa zavalo zle a ja som sa odnaucila spolocnosti, a teraz to s ludmi neviem vobec, iba ak ich poznam dlhsie. neviem, myslim ze relevancia dovodov je fakt subjektivna :3 aj ked v detstve ma trapila rodina, ale to uz je za mnou a nezaoberam sa tym. asi je pravda, ze veci vnimam inak ako ostatni (co mi sposobuje viac skody ako uzitku, lebo ma nik koho poznam celkom nechape), ale nestazujem sa. nerada sa stazujem tak celkovo, lebo vidim to stastie co mam, ale nedokazem-neviem, neviem co mam robit. som v pasci medzi dobrym zivotom co mam a prazdnom vo mne. ps-nemyslim si ze by si sa mala zacat bat :D

vitaminD

podla mna je spravne, ze s tebe vyvolava nejaky menej prijemny pocit zla situacia, ako bezdomovci a tak, urcite lepsie ako keby si ich nepovazovala hodnych tvojho zaujmu alebo si do nich kopla (su aj taki, pravda), a velmi sa mi paci ze pre teba vie tolko urobit hudba alebo nocna obloha alebo cokolvek :) mozno ked sa dokazes tesit z takych veci, ktore si ostatni nevsimaju, tak ta dokazu trapit veci, ktore ostatni prehliadaju, nie? podla mna si, vies ako to hovoria, vnimava, empaticka osoba a prezivas s tym spojene plusy aj minusy, aj ked to ze hlbsie vies prezivat svet je vzacna vlastnost :) ked mas pohodovy zivot, o to uzasnejsia ze ju vies vyuzit v celom spektre! nemyslim si ze to nieco hovori o tom ci si alebo nie si slaboch. a nie, som znamenie panna

*inko

vitaminik a ty aj tak posobis ako sa opisujes?
lebo ja, ak by som toto, co som napisala povedala niekomu mojmu znamemu, tak ma vysmeje, ze to nie je pravda, vacsinou posobim ako vesela kopa, mozno by bola zo mna aj dobra herecka :)
dobre a co tebe pomaha? vravis ze tych svetlych momentov je uz pomenej? no tak to sa mam na co tesit:)
vies ale zase..nepridavajme sa zbytocne k nestastnikom...aj tak ich je dost :) ty mas aj nejake relevantne dovody preco mas taketo stavy? alebo je to iba tvoja povaha, ze vsetko vnimas tak silne?
tak ja uz zacinam byt mierne vesela..vinecko pomohlo... dufam ze nebude zo mna nakoniec este alkoholik (lebo posledne dni sa castejsie "vytesujem" z jeho blahodarnych ucinkov)

*inko

vitaminD..ale vo mne tie pocity neevokuju iba miesta, ale ako vravis, aj piesne... napr. aj dnes v tom kostole..(ako ja som voci tymto veciam dost skepticka, chodim tam v nedelu obcas a na sviatky, to je uz akysi rodinny zvyk) strasne ma tam chytila za srdce jedna nadherna piesen co spieval zbor...nieco uzasne... som myslela, ze sa tam rozplacem od stastia, explodujem a v zapati skrat..."ze akyze pocit stastia...ked na svete su miliony ludi, ktorym sa o stasti moze akurat tak snivat" chapes ako to myslim :)
heh ale ako si spatne citam tuto temu tak uz som nasla aj prvy rozdiel medzi nami :) "Nijaka radost. Rada by som sa tesila aj z nocnej oblohy, ale nedokazem to" tak ja si ju dokazem velmi vychutnat, cumakujem na mesiac a strasne ma to vzdy tesi... vtedy sa necitim tak sama..ja neviem, nikdy som o tychto svojich pocitoch nikomu nepovedala, ale teraz som tu zbadala teba, podobnu osobku tak to ide zo mna jedna radost :)
vies co je ale u mna horsie? ze ja mam vlastne pohodovy zivot, neviem naco sa vobec zaoberam tym, co by ma nemuselo trapit
davam si za vinu vela veci ktore so mnou nemaju ziaden suvis...a trestam sa za ne v podobe tych uz spominanych uvah a myslienok..napr...staci mi iba ist vlakom domov, ked vidim tych bezdakov na stanici, cely den mi behaju po rozume, uz aj stanici sa nejak podvedome vyhybam :) alebo ked som chodila na strednu, tak som sla obklukou aby som nemusela prejst okolo jednej slepej zeny co na svojom mieste dennodenne pytala peniaze....som slaboch, neviem zniest realitu..len sa bojim co bude potom, ked ozaj pridu nejake problemy uz aj v suvise so mnou...mozno tie ma tak trapit nebudu, ktovie :)
hej hej, malujem, ale nestudujem to..kedysi som sa tomu venovala viac, teraz uz iba ako konicek
nie si inak rak? :D

vitaminD

mne sa kedysi tiez stavalo-ale to bolo pred rokom-dvoma, ze som sa zrazu citila lepsie, priam dobre, aj ked iba kratky cas, a vzdy som mala pocit, ze .. znie to hlupo, ale ze to nie je spravne, ze sa musim znovu vratit k mizerii (samozrejme som si to nehovorila, bol to velmi podvedomy pocit), aj ked by bola hlupost odhanat dobry pocit, akurat mi to prislo ako taky kratky klam. ale teraz uz nezazivam ani to. teraz je to jedna dlha, pusta pust. a myslim ze viem ako to je s tymi miestami, kde sa rozmysla, ja mam tiez take, akurat to nie su miesta, ale ludia (beethoven, champolion, vacsina geniov) alebo osudy (ako filmy beautiful mind atd.) lebo vtedy citim akoby aj to moje trapenie bolo take priemerne, zbytocne, neviem to zrejme podat tak ako to citim ale nieco v tom zmysle... takze takym sa venujem len ked sa chcem fakt umordovat. to sa tyka aj umelcov, niektorych obrazov a skladieb... neviem si predstavit, ze by som ich precitila (pocula, videla, ..), lebo by som asi vybuchla, alebo sa prepadla do seba ako cierna diera, skratka by to asi bolo strasne
teda si maliarka?

*inko

toto nie je mozne..akoby som citala o sebe..az na to ze u mna nie su ziadne lieky ani sklony k ukonceniu zivota, to vobec nie, zivot mam rada..az moc..ale iste veci vnimam rovnako ako ty- tazko
inak ja vacsinou byvam v pohode...len ked su taketo dni ako vianoce, mi pride viac zatazko..napriklad som zistila ze sa musim vyhybat takym miestam, ktore priam nutia cloveka rozmyslat.napr. kostoly - dnes...som v nom bola..chyba..odvtedy som ako bez duse, tie slova, striedavo pocit radosti, striedavo pocit toho, ze je vsetko len fraska obalena do peknych slov..a teraz si mam vybrat ci sa mi viac paci prva alebo druha moznost
stale rozmyslam, velmi silno vnimam vsetko naokolo, na co pocas bezneho dna, ked su fofry, skola, zabava nie je cas... neznasam prazdniny, ked je klud a volno, stale musim hlavu zamestnat niecim, len aby som nemusela mysliet na veci ktore ma trapia
a podobne ako tebe mi tiez chyba taky ten pocit stastia..ale je to zvlastne, lebo napriklad ja sa vela smejem a byvam vesela..ale potom si zrazu pomyslim "hups, nejak moc ti je dobre nemyslis?" a zase spadnem do tych desnych uvah o tom, ake je vsetko tazke, nespravodlive..kolko roznych nestasti...no vidim, ze na par dni som zase odrovnana :(
necitala som tu vsetko, iba zbezne...mi padol zrak na to ze si umelkyna (este aj v tom sme si podobne :) mne to dost pomaha, sa pri malovani dost vyventilujem..a pritom mi samozrejme prejde cas a hlava je v klude..ziadne uvahy:D

Tomas332

vitaminD - no v tom obdobi medzi sviatkami sa to u mna tiez pravidelne zhorsi, potom sa to vzdy o milimeter zlepsi, ale tiez mam problemy mnohokrat vydrzat to, ale snazim sa s vypatim vsetkych sil. Asi uz pojdem pomaly spat, dufam ze ta tu este niekedy zastihnem, rad by som s tebou este komunikoval :) viem ze ty si bola ta co ziadala o radu, ale musim sa ti priznat ze rozhovor s niekym kto je podobny ako ja mi vzdy trosku pomoze....inak, prajem ti stastny novy rok a hlavne vela vela sily.