...nie som ten typ, čo sa ide zabíjať, lebo má problémy...Ale poraďte mi..Mám 20r, vlastne skoro 21... Doma - rodičov alkoholikov a sestru a brata, čo ma nznášajú, lebo nemám peniaze... Resp. platila som si školu - 760e na rok, keďže študujem externe...Dôvod na externé, som mala ten, že denné by mi nemal kto financovať, tak som chcela aj pracovať a rada by som šla z domu preč...Lenže je ťažké osamostatniť sa v tejto dobe...Neodsudzujte ma preto, že som chcela študovať, fakt chcem len radu, ako zvládať tento psychický nátlak..Mám dve roboty a nestíham sa učiť (obe roboty sú také, že robím koľko môžem, keď nemôžem, tak je to v pohode), vlastne bollo by v pohode, keby doma chápali, že s ami treba učiť...Ale nechápu,bežne sa mi nedovolia učiť a nútia ma robiť aby boli peniaze, keďže v tomto dome ani inú hodnotu okrem peňazí nepoznajú,...Stalo sa mi už aj, že som nemala peniaze, tak mi sestra vypla elektrinu, alebo mi nedala najesť...Neviem, ako to zvládať, už som dlhšie nespala, začínam aj trpieť nespavosťou, hoci som straaašne unavená, neviem zaspať, nerada chodím domov, ale nemám zatiaľ kam ísť....Otec s anestará, viac menej sa odsťahoval a keď som ho naposledy bola poprosiť o peniaze, lebo mi vyskočil dlh, tak sa na mňa vykričal a sám má na účte 2000e, teraz som aj ochorela a acelá rodina sa mi otočila chrbtom, už som si požičala na lieky 30€...Nemám na autobus do práce, pretože som v decembri doplatila školu...Je to komplikované, no proste ja už neviem...Ťahám s apo psychickom dne....:-(..Snažím sa vždy optimisticky myslieť, ale v poslednej dobe (pol roka) sa už ani neusmievam a každý mi to vyhadzuje na oči, že som už len kopa nešťastia...:-(
Nemám silu
jj klasicky scenar, riesi problemy tak ako je to naucena z domu
co poznam ludi, vacsina alkoholikov rodicov ma potom aj deti alkacov (alebo je to len nasou narodnou kulturou?)
iba jeden z nich je total abstinent, v zivote sa vraj chlastu nedotkol - a dobre spravil
rodina je zaklad...sprav si svoju vlastnu a na povodnu sa vykasli
Ďakujem...Ja si myslím, že moja sestra má tiež nábeh k alkoholizmu, ešte to na nej neviem takto presne spozorovať, ale keď ju niečo trápi ide si vypiť, alebo pije cez víkendy, tak neviem..Ja a brat neholdujeme alkoholu, ja ot nemôžem ani vystáť, dosť ma to zýničilo, veľmi sa učím an chybách svojich, ale ešte viac na chybách tých druhých...My sme už rozpadnutá rodina, aspoň ja to tak vnímam...Škoda..:-(
horor je ked je jeden alkac v rodine, ty mas rovno dvoch a este k tomu rodicov
v inych rodinach by sa surodenci zomkli...hrozne to mas tazke. dufam ze sa ti to v zivote vrati, si silna baba
dufam ze stretnes ozaj fantastickeho chlapa, nech si ta zasluzi:)
Nemám nič, preot mi tak je, samozrejme mám pár dobrých kamarátov, na ktorých s amôžem obrátiť, keď mi treba pomôcť ale v poslednej dobe sú tak zúfalí, že keď píšem čo sa deje buď sú zrazu off, alebo napíšu, že nemajú slov...Ja mám svojho psíka, ktorý je tu vždy pre mňa...Minule osm prišla od lekára, vošla som do odmu mama bola opitá, každý ma mal na háku, plakala som...A vošla osm len do izby tak aspoň psa som si objala :-( Minule mi mama volala opitá, zbehnem dole a našla osm ju celú od krvi, dočista si rozbila hlavu, ci pana, to bolo to najhoršie, čo som zažila :-((( Tak nájsť mamu, hneď som začala riešiť záchranku všetko a prišla setsra nakládla jej že : Trebalo ti ty pi*a sprostá? ...ta osm mala dosť a brat že, ta ja idem ku čaji...A ja ta Vám čo je, to ma tu necháte samú s ňou, kým príde sanitka? :-(...Ja som najmladšia, mňa tu nikto nebere vážne....Mama mohla kľudne vykrvácať ach bože..:-(
klobuk dolu, ak mas v rodine niekoho koho sa oplati drzat nad vodou, tak to rob a vydrz :(
kolko ludskych nestasti by nemuselo byt, a robime si predsa problemy :(
mas aspon frajera, alebo nejaku inu oporu?
mas to fakt krute. cim skor vypadnes tym lepsie. ja by som to tam nevydrzala, mas moj obdiv ze mas dve prace a este sa snazis studovat.
No tak ja toto zvládam dlho...Vlastne Najprv boli problémy nastavené tak, že otec odmala bil predomnou mamu...Na to som sa pozerala a začala som mať histerické záchvaty...Potom neskôr, som skolabovala od stresu v meste na ulici...Začalo sa štádium liekov...Nakoniec prišla sestra domov a začalo sa opätovné štádium psychologických sedení tentoraz kvôli sestree...Keď nás otec chcel vyhodiť do vzduchu, každú noc osm si líhala s pocitom, že možno teraz alebo o 5min vybuchneme..:-( No nakoniec som ho šla udať...Vzali ho na tri mesiace do väzby (smiešne), odvtedy sa odsťahoval a začala sa štádium nemáš peniaze, nemáš práva, neješ, nežiješ..:-(...Toto štádium trvá doteraz...Proste ja osm si tu zažila násilie, psychické tlaky..Lietali tu hrnce polievky po obývačke a všetko možné...Vianoce neznášam z duše, čo sú také hnusné, aj tak sa na mňa vždy vykašlú, ja minulého roku som vzala posledné úspory a nakúpilas om celej rodine darčeky, aby sme sa trošku zblížili a každý mi to ofrflal...Mne nikto nič nedal, ani toho roku, vlastne mňa by ot už ani nepotešilo...Ja už vôbec nechápem dnešnému svetu..Asi to zneje ak keby som mala 70, ale tak toto čo sa tu deje...Tak to je ozaj na zamyslenie....:-(
Ja sa priznám, že som sa tiež už chcela stade odpratať, ale potom soms i začala vážiť všetko to, čo je podtstatné v živote...A ma to prešlo a nikdy na to už nepomyslím, ja mám toľko plánov, čo chcem dosiahnuť a cieľov, že mi to musí výjsť...:-( Keď budem mať deti dostanú všetučko, čo ja som nedostala...A oveľa viac...Len nech osm z toho vonku :-( A ďakujem...
