Obsedantno kompulzivna porucha

lindsi 12

Ahoj, no isto mas tuto poruchu :( to ti vobec nepomoze, ked budes vediet, ze mas poruchu, bohuzial. Ja si tiez uvedomujem nezmysel tych mojich myslienok, ale obava z toho, ze by mohli byť pravdivé, ma neustále myslí na ne myslieť :( Ja sa liecim a je to lepsie, takze ak ti mozem poradit, vyhladaj odbornu pomoc. A co sa tyka toho plynaku, vodovodneho kohutika, ci zamknutých dverí, skontroluj to iba raz, potom si povedz, ze tak vybuchneme, vytopí nás, resp. nás vykradnú...mne to velmi pomohlo a to som žiadne lieky nebrala :)

cobudedalej

Ja by som to nebola riesila,keby som sa nezrutila aj fyzicky na jesen.nepocitala som s tymto a je mi z toho trochu cudne.som vsak zo seba velmi sklamana,lebo som myslela,ze ked mi niekto seriozne povie,ze co robim je porucha,tak ju prestanem robit.ano,prestala som cele dni cvicit,co je super,lebo priberam,ale ine veci robim stale.proste neviem preco,teraz ked uz viem,ze je to porucha,tak to proste mam prestat robit a bude po poruche.citim sa este viac ako debil,ze uz oficialne viem,ze to nieje normalne a aj tak to robim.som hlupa.

cobudedalej

Viem,ale myslim,ze ako Monk niesom. Ja som pred 2 rokmi vydrzala v nemocnici skoro 4 dni a on iba 1. zase on je na tom lepsie v tom,ze je dobry v praci,zatial co ja spanikarim hocikedy aj tu.(napr.ked sa vymknem z mojho casoveho planu)

cobudedalej

Inak by som o sporaku nepisala,keby som ho kontrolovala iba raz. pisala som predtym,ze pred rokom to bolo take neznesitelne,ze niekedy som sa kvoli tomu nedostala do roboty.proste vstavam o 3.15 a ledva stiham na 9.00 do roboty a vtedy to bolo take zle,ze som sa kvoli kontrole plynu nedostala do roboty. byvam v malickom meste a maximalne tak skocim autom k nasim.lenze tolkokrat som sa autom vracala kontrolovat plyn a dvere,ze som mesacne mala 3 tankovania.dufam,ze v takej miere to uz robit nebudem.teraz to robim pocas chystania sa do roboty a este mam na to vyhradenych cca 15 minut pred odchodom.

lindsi 12

cobudedalej, a to kontrolovanie plyňáku, resp. či máš byt zamknutý robíš viackrát za sebou, po tom, čo si ho už skontrolovala? Vieš, obsedantno-kompulzívna porucha sa týka aj takýchto kontrolovaní. Človek sa musí neustále uistiť, či ten plyňák fakt je vypnutý. Len samozrejme, pokiaľ sa pozrieš len raz a už viac na to nemyslíš, tak to je ok, to robí každý :) Vieš obsedantno-komp. poruchou trpia napr. i tí, ktorí si neustále musia umývať ruky, i napriek tomu, že ich majú čisté. Oni sa zase obávajú toho, že sa nakazia. Je pre nich zbytočná skutočnosť, že tie ruky majú čisté. Tie myšlienky ich nútia si ich umývať i napriek tomu neustále dookola...

cobudedalej

No ja zase nemam take myslienky, mne sa zda len ze vykonavam veci. ako jasne,ze ked kontrolujem sporak, tak si myslim, ze mi vybuchne byt, ked kontrolujem, ci som zavrela dvere,ze ma vykradnu. ale ziadne take nelogicke myslienky nemam. zvykla som okolo 2 popoludni doma vnukat, ze preco ma cela moja rodina neznasa. no a este som sa bala,ze ked nebudem cvicit,tak nebudem hladna, nebudem vladat jest a teda schudnem. ale proste take ine myslienky nemam. ja len jednoducho robim a robim a robim.ked to neurobim,tak pride panika,v horsom pripade histericky zachvat.tuto jesen som vsak mala tazku, viackrat som sa dostala do situacie,ktora ma hrozne vytaca.velakrat mi v byte cosi robili,montovali,opravovali.a niekedy nevedeli povedat,ze kedy pridu.takisto som nevedela,kolko im to bude trvat,kedy odidu.nehovoriac o neporiadku v byte po tych pracach.parkrat som sa musela po nejakou zamienkou zavriet do inej izby,lebo by ma zachvat udusil.povedala som im,ze sa idem prezliekat,nech ani nahodou nevodju.a do vankusa som to vypustila.potom som naschval kaslala a kychala,nech tym ospravedlnim cervene oci.

lindsi 12

Posdtatou tejto poruchy je úzkosť, v podstate ide o úzkostnú neurózu. Ja mám zase myšlienky, že som podviedla priateľa, ktorého veľmi ľúbim a v živote by som ho nepodviedla. Práve tam ide o ten strach, že tá myšlienka, ktorá mi napadne (napr. keď idem po ulici a je tam aj nejaký chalan a sme v danej chvíli na tej ulici iba my dvaja, tak ma prepadne myšlienka, že som s ním podviedla môjho priateľa) by mohla byť pravdou, a preto čím viac proti tej myšlienke bojujete, tým viac sa vám vtiera do mysle až vám napokon vyvolá úzkosť a vy už potom ani neviete, čo je realita a čo iba myšlieky. Uvedomujete si nezmysel vášho strachu, dokola si opakujete tú situáciu (napr. že som len okolo toho chalana len prešla a v podstate ani neviem, ako vyzerá, lebo som si ho naschvál nevšimla a taktiež si uvedomujete aj nezmysel celej tej situácie, podvedenie na ulici :) ale absolútne si s tým neviete pomôcť. To, že niekto musí niečo vykonať, lebo keď to nespraví, tak sa niečo stane, tak to sú v podstate kompulzy vyvolané obsesiou. Preto ten názov. Ja nevykonávam žiadne kompulzy, tiež som zvykla sledovať vodovodný kohútik, či netečie voda, darmo som videla, že voda netečie, nedalo mi to, pretože tá myšlienka sa stále vracala. Teraz si už len poviem, že ,,tak ná vytopí,, a viacej to už neriešim. Len, čo sa týka toho podvádzania, tak to je ešte veľmi čerstvé a s tým sa zatiaľ neviem tak ľahko vysporiadať. Ale verím, že ja to prekonám, samozrejme s pomocou psychiatričky (lieky), psychologičky (psychterapia) a mojej silnej vôle :) Dokonca som už čítala na fóre, že jeden chalan má presne rovnaký problém, ako ja, len riešil to ešte v auguste. Preto by som sa rada porozprávala s niekým, kto má takýto problém, ako sa vám darí s ním bojovať a spoločne sa z neho nejako dostať :) všertkým vám držím palce

cobudedalej

Ale ako dieta som vzdy pocitala vsetko a muselo vyjst parne cislo, aj veci robit parny krat.a tak dalej.keby mal tyzden 8 dni,tak by som mala zlaty zivot.lenze 7 dni som si proste nevedela zadelit.a robim veci radsej vzdy rovnako.no ale pridali sa dalsie.ja uz ani neviem.vstavam o 3:15 rano a ledva stihnem do roboty,kam chodim na 9:00. a to robim veci tak,ze este aj ked si umyvam zuby,tak aspon druhou rukou cosi robim,nech stiham.teraz sa to ale fakt zlepsilo.najviac mi vsak prekaza,ze musim robit veci o tom istom case.zhorsilo sa to posledne dva roky dost.fakticky posledny rok som uz len upratovala a cvicila.ked som si lahla,tak som chytila histericky zachvat.casto som nebola v robote,lebo som sa tolkokrat vratila skontrolovat sporak,az bol pomaly cas obeda.samozrejme moj cas obeda.k tomu obrovsky strach zo spolocnosti.v podstate som sa uplne zosypala v novembri po svadbe mojho brata.nechapala som,ako to mam vydrzat,kopa ludi,kopa jedla na verejnosti,cudzie wc,uplne mimo mojho casoveho rezimu.vydrzala som to na jednotku a asi 2 tyzdne na to som sa uplne zrutila.