psycholog-zneuzivanie

ja si nemyslim, ze ona ma vela ludi. ved si len zober, ze napriklad keby si isla k nej na kompletne vysetrenie, tak uz nikoho ineho okrem teba by v ten den nezobrala. u nej je jedna velka vyhoda ked sa k nej dostanes, ze nenahana prachy. fakt sa tomu cloveku venuje naplno. potom ma este takych co k nej chodia na kratke konzultacie alebo kontroly a pre lieky a tak. viem o jednej babe co k nej chcela ist spolu s kamoskou aby ich zobrala v jeden den lebo cestovali, ale nezobrala, ze dvoch v jeden den nie. no uznaj, kto take robi? ja som predtym chodila k psychologicke tak, ze mala na mna tristvrte hodinu a uz vonku cakal dalsi. to si ani nemohla poriadne pamatat co sme minule riesili. vzdy si to musela pozriet v papieroch. albertova si o tebe vsetko pamata. a este jedna vec je u nej super - ze jej mozem hocikedy napisat mail. ona je taka moja spovednica. aj ked som uz terapiu prakticky skoncila, stale si s nou pisem a to mi strasne pomaha. kazdy druhy by sa uz na mna davno vybodol. ja som velmi rada ze som ju nasla, to bolo od boha stastie, fakt. dufam, ze este bude aspon par rokov robit, je totiz uz v dochodkovom veku.

meredita , myslela som si ze je to albertova
cudujem sa, ako to ta zena stiha, tolko ludi, kazdemu sa venuje maximalne, tolko pozitivnych ohlasov som na nu citala

no, to by na mna neplatilo - ze nerez sa, lebo terapia konci. take podmienky by psycholog davat nemal, to je dokaz, ze ti nerozumie.
niekto sa tu pytal ku komu som chodila ja a kto mi pomohol. nie je to ziadne tajomstvo, lebo je to znama osoba a ludia o nej vedia, ze je fakt vynimocna. je to dr. albertova, len je problem sa k nej dostat, lebo neberie na sedenie viac nez jedneho cloveka na den. ona sa ti fakt maximus venuje, ale neda sa ju obmakcit v tom, aby brala viac ludi, takze sa treba nejako prepasovat. ked sa k nej uz dostanes mas vyhrate a uz sa o teba maximus stara. ja som cakala dva mesiace kym mi dala termin a to som ju stale otravovala mailami. ale ked je to nieco akutne mozno da aj skor.treba vyskusat.
smola je ze ona sice psychologicka je, ale venuje sa aj alternativnej liecbe takze ju bombarduju ludia aj s ochoreniami.

Prosím ťa, kiran, nerež sa. Dá sa do toho ľahko spadnúť. Bojujem s tým dohromady zhruba rok a je to typická závislosť. Psychológ našiel spôsob, ako to potlačiť (dohoda dorežeš sa - terapia končí), ale nevydržala som. A naozaj to nie je racionálne riešenie.

radsej sa vykric, ponadavaj si. rezat sa neni riesenie, to je presne o tom, ze to nevies zo seba dostat. mas pravo prejavit svoju bolest. pokric si, poplac si.

Uz roky rokuce mam svoje emocie pod zamkom. Neplacem ani na pohreboch, neviem nikoho objat, tak davno som sa uprimne nesmiala.. Moja psychologicka je skvela, vyriesili sme toho spolu dost, ale tento problem je pre mna velmi zlozite riesit. Uz sa cele mesiace chystam o tom rozpravat, ale stale len tak vseobecne. Hromadi sa vo mne zlost a bojim sa, ze prasknem. Niekedy mam velku chut sa dorezat, ako pisala Meretseger. Nikdy som to neurobila, ani si inak neublizila, no bojim sa, ze mi uz sibne. Predstavte si niekolko mesiacov sustavne sa opakujucich myslienok. Teraz sa mi to vracia v snoch. Asi je nacase odhodlat sa rozpravat.

kiran, myslim ze by si sa mala schuti ponadavat a vykricat sa, psychoška to urcite pochopi, ved o tom su emocne problemy, musi byt zvyknuta

meredita, ako sa volala?

ludia, tu nieco nesedi. ako je mozne, ze sa svojmu psychologovi nedokazete zdoverit s tym, co vas najviac trapi? ako je mozne, ze mu dokonca nedoverujete a myslite si, ze vsetko vykeca? niekde je chyba. ale nemyslim si ze vo vas, ale v tom, ze nemate dobreho psychologa. ja som bola u psychologicky, potom u psychologa, ale bolo mi v kazdom pripade hned jasne, ze ani jeden nie je ten pravy. az na tretikrat som nasla osobu, ktorej som vyliala uplne vsetko. a ziadne take ze hodina terapie, bola som u nej vyse tri hodiny, plakala som, vzlykala, aj ked zvlastne bolo, ze som to zo seba vysypala kratko po prichode. nemala som ziadne zabrany, lebo som citila, ze toto je ta prava a ta mi naozaj rozumie a aj mi pomoze. a presne sa to stalo. takeho cloveka treba najst a ak ho nemate, hladajte dalej. nema vyznam zabijat cas s niekym, o kom si nie ste isty, ze je to ten pravy terapeut.

J111: V tom prípade by si ju naozaj mal zmeniť. Po kartu by mala prísť sestra od lekára, ktorého si vyberieš, aspoň myslím. Hoci u nás veselo chodia aj pacienti.
kiran: Ako hlupaňa určite vyzerať nebudeš. Odsúdeniahodný je ten hajzel, nie ty! Na plač sú terapeuti zvyknutí, neboj. Tiež som nechcela plakať u psychiatričky, a myslela som, že keď jej to poviem, už sa ani nerozplačem, veď sme to preberali s psychológom... A bum, rozrevala som sa. No a? Bolo to fajn, uľavilo sa mi. Nebyť toho, prídem domov a v mihu sa dorežem. No nie je plač lepší?
Nikto od teba neočakáva, že sa budeš vyjadrovať uhladene, isteže je v tebe veľa bolesti a hnevu, takže si pokojne zanadávaj, hocičo ;) O emóciách to je, že ich stále držíš v sebe. A k psychologičke: Tiež som sa snažila chrániť svojho psychológa a nehovoriť mu o tom, keď sa mi zdalo, že to počúvať nechce. Ale robí tú robotu s tým, že si musí vedieť usporiadať vlastné prežívanie a netreba ho/ju chrániť. Veď aj ona má nejakého supervízora, nemá?
Ja chodím na terapiu rok a 4 mesiace, už presne neviem, kedy som sa odhodlala povedať mu to. Po pár mesiacoch, a ani zďaleka nie všetko, ešte dlho bolo čo riešiť.