Mali ste niekedy pocit, že ste nechcený? Že nemáte skutočného priateľa? Ja áno. Zažívam to deň, čo deň. Chodím do sexty osemročného gymnázia a človek by čakal, že takmer dospelí ľudia sa budú správať rozumne a nie ako deti v tretej triede na základnej škole. Ide o to, že ma moje kedysi najbližšie osoby v triede začali len tak zo dňa na deň odcudzovať, ignorovať, osočovať a ohovárať. Neviem si to vysvetliť, pretože neviem čo som urobila zle, nemám pocit že by som niečo urobila. Ak som urobila, tak to bolo určite nechcene. Keď som sa ich opýtala, čo sa stalo, alebo čo robím zle tak sa na mňa len pozreli na mňa s výsmechom v očiach a odpovedali mi: "nič," samozrejme že to tak nie je. Nie jeden človek sa ma už pýtal prečo s nimi už nechodím von a podobné veci. Prečo mi to nepovedia do očí? Prečo sa správajú, tak ako sa správajú a hrajú sa na niečo, čím nie sú? Medzi týmito ľuďmi je aj moja najlepšia kamarátka, ktorá mi má byť v ťažkých časoch oporou. Ale je to tak? Nie. V najťažších časom sa mi otočila chrbtom. Chcete vedieť prečo v najťažších? Pretože môj otec je alkoholik a idú sa s mojou mamkou rozvádzať. Samozrejme že takéto niečo nie je ľahké pre žiadne dieťa. Namiesto toho, aby som sa s tým mohla niekomu zdôveriť a požiadať o pomoc to dusím v sebe. Dusím to v sebe už veľmi dlho a sama si už nedokážem pomôcť. Tak sa pýtam vás, ako by ste mi pomohli? Čo by ste robili na mojom mieste? Mám zmeniť po 6-tich rokoch školu?
nechcená
Presne presne..Ja už neviem ani čo k tomu viac povedať..Je to tak jak to je..
Pomôže mi to akurát v tom, že to nemusím stále počúvať iba vo svojej hlave. Ale ja hovorím jedno "pomôcť si môžeš len ty sám".. Pretože nikto iný ti nepomôže. Základ je v človeku samom a chcenie. Je jedno čo urobíš, ale nikto to nemôže urobiť za teba. Len ty vieš čo cítiš, čo potrebuješ a čo ťa urobí šťastným. Láska je iba niečo vymyslené, aby sa ľuďom ľahšie vyjadrovalo. Všetko je iba o pudoch a potrebách. Veď nikto nevie vysvetliť, čo je ľúbiť... Každý len potrebujej pri sebe niekoho mať, z rôznych dôvodov. Neverím v lásku, pretože verím v len to, čo vidím.
Presne tak..Vlastne ani nemá zmysle že si to tu vypisujeme..Vlastne o tom nemá zmysel ani niekde rozpravať..Možno sa ti uľaví,to je možné..Ale nič sa tým nezmení..Slovami sa nič nemení,dôležite sú činy..Slovám už neverím,keď mi niekto niečo sľúbi tak sa tomu smejem,už ani na to neverim..Láska a šťastie od seba nemá veľmi ďaleko..Oboje su len sen..Ja to vidim tak..
Verí v to, že sa raz dokážem ubrániť okoliu a nepustiť si ich k telu.Veď aký to má vôbec zmysel niečo cítiť, niečo si myslieť, keď to nezaujíma ani človeka, ktorého ľúbim. Nenávidím odpoveď: nestresuj. Už neverím ani v existenciu lásky, inak by ten človek bol pre mňa a nemal by ma problém objať, keď vidí, že to potrebujem... A to je klasická otázka: čo sa neusmeješ? Prečo si taká nahnevaná? Ach, škoda reči...
TO hej no..Každy deň ta mizeria..TO ma už proste zabija..Ale keď tak rozmyšľam nad tym..Ono to bude ešte asi trvať nejaky ten čas..Ale potom z nas budu silný ľudia..Ako chapete dufam jak to myslim..Nebude ťa už bolieť keď ťa niekto sklame a tak..Proste že už nebudem citiť tie negativne veci tak silno..Len sa asi bojim toho..Že už ani pozitivne..Ja sa už napriklad neviem radovať..Teda mam s tym veľky problem..Stale len: prečo si taky smutny? prečo sa neusmievaš? Dakto povie vtip a ja nič..Je to vtipne ale nechce sa mi ani smiať..
Máš pravdu, kto by chcel byť stále sám... ale vždy je to lepšie. V rodine ma každý štve proti každému, stále mi niečo vyčítajú, stále odo mňa niečo chcú... Každý chce zmenu len odo mňa, ale napadlo niekomu, že chcem niečo aj ja? A takisto s tým negatívnym pohľadom na svet... že mám byť optimistka. A ako? Každý deň príde niečo, čo nemá s pozitívnym vplyvom na psychiku nič spoločné. Už som sa veľakrát pokúšala zmeniť a brať veci s nadhľadom. Ale po toľkých zlých skúsenostiach sa to nedá. Dostám sa do stavu, kedy mi začína byť všetko jedno a nič ma nezaujíma. Chcem aby mi dali všetci pokoj konečne.
Invisible..Ja presne to iste..Samota nesklame..Keď sa o nič nesnažíš,tak ani nič nepokašleš..A jasne,ta samota je naprt,veď kto chce byť stale sam..No je to asi lepšie jak mať len falošnych "kamaratov"..Tiež som uzavrety..Nedokažem už ani nadviazať priateľstvo..Stale len negativny pohľad na svet..Nikomu neverim..V každom hľadam len to zle,klamstvo a pretvarku aby som sa ochranil od dalšieho sklamania alebo podrazu..Jak sa hovorí,že človek si zvykne na všetko..Aj na tu samotu sa da zvyknuť,už to mam po pol roku trochu ľahšie jak na začiatku..Aj keď som sa vo svojom živote dajak zasekol že neviem čo robiť,ale žijem..
Myslím, že v tvojich slovách sa nájdu viacerí. Ale neviem či si pomôžeš. Podľa mňa to nie je v tebe alebo v niekom inom. Ale chyba je tohto sveta, ktorý je povrchný a falošný. Ja som nemala kamarátku, skutočnú kamarátku od základnej školy. Nemali ma radi, že som nebola dosť pekná pre nich, tak som sa uzavrela a prestala som veriť ľuďom. Tiež sa mi rodičia rozviedli, stále mám určité problém a ani teraz to nemám komu povedať. Psychológa i psychiatra som už skúšala, nepomohli mi. Takže som ja a moja samota a začínam si zvykať. Mám ju rada. Aspoň tej môžem dôverovať. Je to tak lepšie, nemá zmysel sa už trápiť otázkami, prečo to tak je. Všetko má svoj dôvod.
No tak v dnešnej dobe si ja osobne myslim že keď dievča neni s prepačenim kur*a tak ani veľa priateľov nema...Aj keď stoja za prt ale aspoň dačo..Ja žijem v tej samote pol roka,nemam fakt nikoho s kym by som sa porozpraval,ešte aj teraz kamaratka na ktoru som bol tak silno naviazany ma len uplne oklamala..Už mam uplne iny pohľad na svet,už viem že každy je tu len sam za seba a ak človek neni zakerny bastard tak bude len trpieť..
pripajam sa k vam , tento tyzden kamoska vyzradila nieco co malo ostat len medzi nami , povedala to inej a ta zasa inej ,, uz to vie cela trieda...:/ a bola to kamaratka s ktorou som sedela 3roky v lavici a mala mnozstvo spomienok, to zenieco vyzradila mi urobila uz druhy 3krat..a neozýva s ami teraz vobec. Nechcem ju stratit lebo nemam nikoho ineho ...smutné , že :( uplne by som sa utapala v prazdnote, citim sa byt nepochopená ....
