Začínam si myslieť že mama ma už vobec nemá rada.Teda ja si to nemyslím ja to viem.Ona mi to totiž aj sama hovorí.S mojou mamou už skoro vobec nevychádzame ustavične sa len hádame a hádame.Ona mi nadáva otrasnými nadávkami typu špina kok.a pod.Mám len 15 a viem že ja tiež niesom bez viny.Vždy keď sa hádame jej povravím aj ja škaredé veci ale ja to proste nezvládnem byť ticho a niekde v kútiku počúvať jej otrasné nádavky.Dokonca mi neraz povedala aj pupuš a pritom som jej na to nedal žiaden dovod.Vždy po hádke si hovorím ako ju neznášam lebo si pomyslím že ona ma neznáša tiež a vždy si hovorím že ja toto nikdy nedopustím že ja sa nikdy so svojimi deťmi nebudem rozprávať takto.Mama nieje na tom finančne dobre a otcovi to nechce hovoriť lebo vie že on by jej ešte za to aj vinadal že nevie šetriť.Tak si dokonca požičala peniaze aj od mojho mladšieho brata.A pritom viem ako jej je to ľúto a potom je to ľúto aj mne.Vždy sa mi tlačia slzy do očí keď si spomeniem na to čo mi povedala babka ako to bolo kedysi všetko inak aká bola mila a dobra a mala ma rada.Škoda že ja si to už nepamatám pamatám si ju len takúto.Dokonca už premýšľam čoraz častejšie aj o smrti.Už fakt neviem čo budem robiť. :(
Moja mama ma už prestala mať rada
Mám 11 rokov a zdá sa mi že moja mama má nemá rada, nezdá ale je to asi fakt. Ostatných mojích súrodencov pohladká, a ani po nich nekričí. Lenže ja ked spravím aj malú chybičku kričí po mňe nadáva, a to iste aj otec. Aj ked pomôžem im alebo som dobrá, oni po mne len stále kričia nič iné. Proste ako keby ma ani nechceli, ako keby som bola pre nich len vzduch, vobec a ma nevšímajú. Už to nevzládam :-(
Nemam rada ked mi moja mama nadava do debilov,magorov podcenuje ma ponizuje a ešte ine veci.Ja to uz proste nevladzem v sebe drzat mam len 13rokov a pre mna je to velmi ale velmi tazke ked mi takto nadava ale aj pre nic za nic alebo aj za malu chybicku.Alebo si zobere niekam ked ide svojho priatela nez mna a ja mam taky pocit ze aj tim ma ponizuje ignoruje ma a proste bars co ine. Ja by som sa chcela poradit ze co mam robit lebo uz to nevladzem dalej znasat.
Ďakujem ked sa mi niekto na tento prispevok ozve E-mailom
To co pises mi je velmi dobre zname z rozpravania mojho priatela, no s tym rozdielom ze on ma uz 29. Ale jeho mama sa tak k nemu sprava stale, nech povie cokolvek, hned je debil, hovado a nevie sa chovat, stale sa stazuje (aj mne ked sme len same) ako jej lezie na nervy. Keby som mala vyrozpravat niektore veci co som si vypocula tak by mi aj zle zostalo. Ale najcudnejsie je ze on si to absolutne neberie k srdcu, co absolutne nechapem, mna by to polozilo. On sa casto na tom este aj smeje, ze mama mala zase hysak. Ale dospely to inak beru, on sa uz dajakym zazrakom obrnil voci tomu.Berie to skor tak ze ak nevie ako sa ma spravat k svojmu synovi tak je to jej problem a nech si sama spytuje smedomie. Poradit ti neviem lebo sama nechapem ako sa dokazal cez to preniest. Mozem ti len zazelat pevne nervy a dufat ze aj tebe sa to raz podari. Je mi smutno ked vidim ako si niektore matky nevedia vazit svoje deti. Ja prave jedno cakam a neviem si predstavit co hrozne by mi to moje muselo spravit aby som sa k nemu tak spravala.
Elly, nemusi byt vzdy pravda to, co pises. ja mam deti, ktore milujem, a ktore miluju aj mna. Su pri mne stastne a davam im to, co som doma nemala ja. Keby som mala byt takou matkou ako bola ta moja, tak ani nechcem zit. No je pravda, ze tym, ze zijem mimo domu uz 10 rokov, tak som mala sancu vidiet zivot aj z normalnej stranky a pochopila som co je to normalny zivot. Mam priklad manzelovu rodinu, su to ludia jemni, prirodzeni, ktori si vazia zivotne hodnoty a chcem, aby moje deti vyrastali v takej rodine ako moj manzel. Takze tu zalezi od cloveka, co chce a nie, kde vyrastal.
casto krat si deti ked su male hovoria, ze oni nebudu take ako ich rodicia, lenze to nie je pravda. Ked dieta vyrastie a stane sa dospelym clovek, zalozi si rodinu, zacne presne to iste robit co jeho rodicia, pretoze dieta nemalo ziadny iny priklad v rodine...kazdy robi neskor doma to co videl u seba...
ja by som si to napisala na nejaky papierik, ktory by som stale nosila pri sebe a pripominala si to
nemyslim si, ze kazdy ma rad svoje dieta ako sa tu pise, su aj taky, ktory otehotneli a okolie na nich tlacilo, aby si ich nechalo a tak to potom vyzera...ked nie si doma spokojny, nemas nejakych starych rodicov ku ktorym by si isiel?
Merengester dakujem ti. Citim, ze ma chapes. Ja ti len tolko napisem, aby si nikdy neprestala dufat a chod si za tym, po com tuzis. Raz sa ti to splni a budes stastna, ale ver sama seba a spoliehaj sa iba na seba...
Matia: Paráda, kráska, želám ti to :)
Hmm, no jo, tuším sa vždy oplatí dúfať that my dreams will come true...
Meregentser. Po skonceni skoly som utiekla z domu. Teraz zijem na Greckom ostrove Rhodos. Uz 10 rokov, som tu aj vydata. Mam tu klud, lebo viem, ze ona sem nikdy nepride. Je tu slnecno, krasne a more. Toto je moja terapia. Vediet, ze som sa od nej odputala a ze zijem v krasnom prostredi. So zvyskom rodiny tiez niesom v kontakte. Niekedy este mavam nocne mory, no som stastna, ze som nasla v sebe tu silu pozbierat sa, utiect od nej a zacat zit tak, ako som stale snivala...
Matia: My god 0_o Ksakru, to je príšerné!
Udržiavaš ešte nejaký kontakt s matkou, alebo už ani nevieš, čo s ňou je?
dá sa tu nejako poslať súkromná správa?
