lieky/alkohol

Že poschodová chobotovina... :DDDDDD
ROFL
Magy ty si to zabil, to odkiaľ máš ten výraz? Kŕče mám z rehotu...
Inak 200% súhlas, si jej to naložil. Ty si sa naozaj minul povolaním.

nebudem moralizovat, nebudem sudit, ani ta lutovat. napisem len to, co si myslim a vychadzam len z toho, co si tu o sebe popisala.

- v prvom rade je nutne sa vyrovnat s tym, co ti otec spravil. pomenovat to, nebat sa o tom hovorit. a odpustit. citujem: "odpustenie nie je pocit ale rozhodnutie - urobis tak hlavne kvoli sebe. s hnevom a neodpustenim je to tak, ze obet aj previnilec su neustale k sebe priputani neviditelnou retazou. kamkolvek ides, tahas so sebou svojho spoluvazna."

- "nechcem ist na liecenie, ved to by som tam bola aj 3 mesiace a zivot tu vonku na mna nepocka."
poschodova chobotovina. co sa take svetoborne stalo za posledne 3 mesiace, alebo hoci aj 9, ze by to bez teba neprezilo? nic. absolutne hovno.

- "musim s tym nejak bojovat sama."
zabudni. a velmi rychlo.

- su aj ine komunity ludi, ktore su schopne ti pomoct a nemusi to byt ani psychiatricka liecebna, ci nieco na sposob spolku anonymnych alkoholikov alebo "laska k bohu ta vylieci".
kontakt ani link tu pisat verejne nebudem.

pomoct si vsak musis chciet najprv sama. a naozaj, nie len ze "mozno by...". potom je to naozaj len o divadle, ktore nic neriesi.
kde zacat, som napisal uplne hore.

zajtra si urcite poviem, ze to chcem zmazat. to je uplne moj styl. sem nieco napisat a potom sa zato hanbit, alebo ja neviem co :D takze neviem naco sem vobec prispievam, proste prepina mi asi dost kvalitne :) a ani neviem co tym vlastne sledujem. ulavilo sa mi? ani moc nie.

preboha, to je take dlhe... uplne strasidelne to vyzera :DDD

preco by ma mala byt skoda? co ma poznas? nechcem ist na liecenie, ved to by som tam bola aj 3 mesiace a zivot tu vonku na mna nepocka. preto. musim s tym nejak bojovat sama. neviem. na hranicnu nechcem chodit a stretavat tam narkomanov a alkoholikov. psychoterapia mi nepomaha. neviem co mam robit. ti doktori su aj tak na nic. co ja viem, mam aj taky pocit z nich, ze to zlahcuju. asi si o mne myslia, ze co moze mat taka baba jak ja depresie zo zivota. s hypnoterapeutom som sa hrozne pohadala :D takze tiez nic :) raz som sa u psychologicky aj rozplakala, bol to trapas trochu. myslim si, ze ked sa o problemoch rozpravam s niekym este viac smutna som. asi sa velmi hrabem myslou v minulosti a neviem sa posunut. mala som trochu komplikovanu vychovu, moj otec nie je slovak. myslim si, ze to spravilo hrozne vela. viem, ze musim zabudnut na vsetko, ale odniesla som si blbe vlastnosti. nechcem sa vobec lutovat. ludia su natom este ovela horsie podaktori. posobim tak, ze by to na mna nikto nepovedal si myslim. ked som s ludmi som vesely clovek a ked som sama len rozmyslam nad hlupostami stale. ja mam hroznu povahu. a zije sa mi s nou fakt dost tazko, ked mam byt uprimna a bojim sa, ze to nikdy neprejde a nezmenim sa. preto casto rozmyslam nad smrtou, lebo vela sa trapim vo vnutri. myslim nato, ze by som svojim blizkym sposobila traumu, to nechcem predsa. mam dvoch mladsich surodencov, pokazila by som im cely zivot, keby som ako ich starsia sestra spachala samovrazdu. niekedy sa ich vsetkych snazim nato akosi psychicky pripravit, ze raz to mozno naozaj urobim. smutili by chvilu a potom, aj keby bolest nikdy nezmizla, pocase by sa vsak zmiernila. a zoslabla. no ale zrejme som nato slaba, nato aby som sa zabila. pamätam si ked som chcela skocit z okna este ked som mala nejakych 12 rokov a otec mi povedal skoc. neskocila som. bola som v takom soku, ze to vobec povedal proste... potom som bola samozrejme len obycajny zbabelec, ktory len robi velku dramu naschval a nic mu nie je. trapne. moje problemy zacali uz ked som zila este v zahranici. este aj to, ked som sa sem pristahovala nevedela som si zvyknut a tak. bola som tu ako nejaka atrakcia, kazdy ma poznal, kazdy ma skoro chcel. a pritom v skutocnosti som takato slaba troska. na niektore veci som si na Slovensku este ani teraz nezvykla :) vsetko tu je ine :) ked som bola prvy den v skole a prisiel ucitel do triedy a vsetci sa postavili som este sedela a drgli do mna nech sa postavim tiez a myslela som si, ze niekam ideme :D ale ze nie, to len taky pozdrav :D no a velmi mi tu vadi aj ten bordel co tu je na uliciach, ta spina a odpadky, ved toto je hrozny stat. no... uz zacali na niektorych miestach davat smetne kose, aby sa nepovedalo, ale aj tak. to akoze uz uplne odbacam asi od temy :) ale musim sa trosku postazovat :) kamaratov som si nasla rychlo. po slovensky som uz vedela velmi dobre po nejakych troch rokoch. no ale ti kamarati ked som sem prisla to bola mozno aj osudova chyba, lebo som sa zaplietla do tej najhorsej partie. prvy pol rok som sa drzala a nepila, nehulila a nemala nic spolocne s ostatnymi drogami, bavila som sa s nimi normalne, ale potom to samozrejme prislo. ked som s tym prestala to bol hrozny rok a pol. s nikym som sa nebavila. chodila som len do skoly a domov a nechodila von. cize to boli zase doma depresie. lebo som stale rozmyslala a tak. no hrozne. aj 8kg som vtedy pribrala. sila. jezis ja ked to zhodnotim cele tak az zle mi je. taky sibnuty zivot som mala a ako vidno, ze aj mam. neviem ci to mam brat tak, ze mi to je sudene, alebo co... akoze nelutujem uplne vsetko, zazila som aj super veci. ale pride mi niekedy trochu smutno z toho, ze som si nicila zivot castokrat ja sama. cize preco by som sa mala stazovat, vsak? ale predtym mi ho nicil niekto iny. ja som vtom uz len akosi "pokracovala". som debil. akoze uplne vazne. lebo si nevazim samu seba, ale ja neviem preco. pritom hocikto by urcite tvrdil, ze som urcite nejaka samoluba pipka. je to smiesne, lebo ja sa ani nemam rada. ale aspon som nato prisla. hej, nemam sa rada. to je ten problem. co uz. jaj, stacilo... a dnes mam zas cely den taku uplne fajnovu depresiu. odstrelte ma :)

bibba je ta skoda,nechces skusit liecenie?To ze sa blizky o teba boja nieco signalizuje.

no my sme experti fakt. v tomto som akoze velmi hlupa, to si uplne otvorene mozem priznat. a aj ma to trapi. nerozumiem a netusim ako prestanem a ci prestanem alebo sa raz zabijem. nemam dostatocnu motivaciu prestat a tym padom ma to potom dost ovlada. vcera aj predvcerom som bola opita. proste uplne mi uz zadrbava. a lezem si uz na nervy s tym vsetkym. alebo mi lezu na nervy ludia, ktori mi zato nadavaju. sama neviem. zacali sa vsetci o mna nejak hrozne bat, nerozumiem preco. ze sa mi stane to alebo to... bla bla bla. ale zacinam mat hrozne vypadky. proste nikomu to neodporucam robit take sprostosti. ale keby som nemala depresiu viem, ze by som to nerobila. dobre. to je jedno... sto krat som povedala ze sa polepsim a hovno z toho. ja uz nechcem nikomu nic slubovat. niekedy je lahsie ludom povedat nieco, co nevies dodrzat, len preto, aby mali bezpecnejsi pocit a aby si mal pokoj od toho vsetkeho. ale je mi luto, ze klamem. v nicom inom nikdy neklamem. jaj ano, este v niecom. "nebudem dlho vonku" :D velmi znama veta pre moju rodinu :)))

biba ja som mala jednu kamošku ktora brala lieky na psychiku a stiahla pol litra tvrdeho alkoholu.A presne ako pišeš nemohla si to odoprietˇ.Alebo si neuvedomovala?To už neviem.

hej a koho ti pripominam? Ivetu Bartošovu? :DDDD

ale ne. bodaj by sa dala ta tema uplne vymazat ako volakedy. spytala som sa uplne jednoduchu konkretnu otazku, ci je tu niekto, kto si nevie odopriet alkohol, napriek tomu, ze bere lieky na psychiku a miesto toho sa sem dostavili ludia, ktori mi tu hadali diagnozu, moralizovali a analyzovali moju povahu. to fakt nepotrebujem :D

bibbba: niekoho mi pripominas... asi je to tazke, az nemozne... z vlastnej skusenosti mi pride, ze ludia sa nejak extra nemenia :/ ta podstata proste zostava... mozes zmenit nejake banality... ale to hlavne sa nezmeni... v kazdom pripade drzim palce...