Asi som náročná vo vzťahu. Chodím s priateľom už cez rok, no v poslednej dobe nie som šťastná tak ako na začiatku. Kedysi sme spolu trávili viac času, no keď teraz pracuje a ja som doma, nevidíme sa stále. Naposledy som bola ja u nich, no on za mnou nebol schopný od tej doby prísť. Chápem, že má prácu a že má toho veľa, ale napríklad cez víkend sa mohol zastaviť. Nebývame v tom istom meste, ale asi tak hodinu cesty od seba. Je to síce dosť, ale ak niekoho milujete, nemal by to byť hádam problém. Či áno? Ani sme spolu nikde v poslednej dobe neboli. Chcem tak veľa, keď by som rada išla s ním niekde na výlet? Už som mu o tom veľakrát vravela, ale nejako sa nič nekonalo. Keď som mala školu, tak som sa učila a teraz keď mám už po skúškach a mohla by som niekam, nejdeme ani cez víkend, keď nepracuje. Ako ste na tom vy, ktorí ste vo vzťahu? Chodíte niekam von spolu alebo ste v rovnakej situácii? A keď sa rozhodnem ísť von s kamoškou, aby som stále nesedela doma, je nervózny a vyvoláva mi, či nie som s nejakým chalanom vonku, pretože na mňa žiarli. Asi žiadam od života veľa, keď chcem, aby môj priateľ aj po roku chodenia prejavoval o mňa taký záujem ako na začiatku, aby sme šli niekam pozrieť, aby sme mali vôbec nejaké spoločné zážitky a aby mi aj dôveroval. Aby som to zhrnula, aj keď mám priateľa, cítim sa akosi sama. Nechce sa mi spať a keď sa mi nadránom vždy podarí zaspať, nemám chuť potom vôbec vstávať. Nechutí mi ani jesť, jednoducho nič. :( Cíti sa niekto z vás rovnako? Možno ma nepochopíte, čo som týmito riadkami chcela povedať, resp. napísať, ale potrebovala som sa aspoň vyrozprávať z toho.
Trápim sa ..
Tohle je nejčastější přičina rozpadu vztahu. Parnteři si zevšední nebo alespoň jeden z nich, nevím, proč tomu tak je. Když vztah začíná, tak jsou oba plní snahy, udělali by cokoliv pro toho druhého, asi proto, protože se bojí, aby ho neztratili a chtějí se mu ukázat v tom nejlepším světle. Jenže po čase už si jsou tak jistí, že toho druhého neztratí, že už prostě veškerá snaha opadne. Ze začátku to jde všechno snadno, jenže čím dél vztah trvá, tím vice se v něm musí oba snažit, aby to nespadlo do stereotypu a nenastala nuda. Lidi prostě chtějí všechno zadarmo, ale takhle to nefunguje. Tímhle samozřejmě reaguji na tvého chalana, kterému jsi prostě zevšedněla, je to bohužel tak.
paneboze anonymka, to co je za debila ?? s prepacenim...ale toto je fakt vrchol co robil,..ved to robia male decka, a nie 25 rocny muz...
cim skor ho nechas , tym lepsie .. nechapem ako :O
na kilometre prec od takeho cloveka....
Toto si už musí vyriešiť sama ... 2bodka - Podla tvojho príspevku by som ti povedal tak 15 rokov... Chcel by som vidieť akého máš ty "dokonáleho" chlapa ked to tu tak prezentuješ ... Aj keby som skôr povedal že žiadneho nemáš a ak hej tak ho úprimne ľutujem ...
Podla toho, co citam, som chlapca tipovala tak na 13...
Ked som si precitala, ze ma 25, moja velka huba ostala otvorena dokoran.
Co konkretne ti moze imponovat na takom chlapovi????? utekaj od neho a najdi si inteligentneho muza k sebe... lebo tento ta stastnou urcite nespravi, to mi ver
Takým ľudom čo si dávajú radiť na forum ešte aj o tom či sa majú s niekým rozísť by skôr mali zbaviť svojprávnosti. Je to fakt vrchol primitivizmu. A aj tak pochybujem že by ti tu niekto vedel poradiť objektívne ved nepoznajú nikoho z vás ... Radšej nad sebou popremýšlaj
Skončila som to a cítim sa lepšie. Neplačem, lebo som sa naplakala už dosť. Síce mi chodia stále nejaké SMS-ky a stále mi prezváňa, dokonca aj z utajeného čísla, nereagujem. Len ma mrzí, aké klamstvá o mne píše. Určite som spravila vo vzťahu nejaké chyby, veď nikto nie je dokonalý, ale vždy som sa vedela ospravedlniť. Naplakala som sa dosť a chcem sa teraz aj zabávať s priateľmi a dohnať to, čo som za ten rok zameškala. Ďakujem všetkým za príspevky! :)
Tak myslím že viacerí tu radili aby si ho nechala a čo najskor odišla od neho. Ale neboj nájdu sa aj takí ale je ich brutálne málo :) Ale treba veriť :) A je dobré že aj ked máš takéhoto chlapa tak veríš aj v to že sa nájde aj presný opak, pretože veľa žien tak rozmýšlať nedokáže ak má takého človeka nablízku...
Magy, on má 25 rokov, ja 23. Dnes som to už nezvládla a vybuchla som tak, až som sa rozrevala. Zvonil telefón, mobil a pevná na striedačku. Na mobile som videla to číslo, na pevnú neviem aké volalo. Nakoniec na pevnú sa ozval aj on. Vraj tej žene číslo nedával, ani svoje, ani moje. Vraj s ňou nič nemá a že už ma nebude otravovať. No neviem. Nechce sa mi veriť, že taká ženská existuje a dokáže ubližovať a pravda je taká, že neverím ani nemu už. Sklamal ma. Pýtal sa, či som sa s ním rozišla. Povedala som, nech mi dajú všetci už konečne pokoj. Keď si niečo teraz kvôli mne spraví, bude to asi moja vina podľa jeho známych, ale ja už nemienim vďaka takému vzťahu skončiť raz na psychiatrii!!!
