Ahojte!Pred pol rokom som kúpil deťom pre radosť psíka. To som ani netušil, čo to spôsobí. Deti ho majú radi, ale manželka ho priam zbožňuje. Vraví mu, ako ho ľúbi, bozkáva ho na ňufák. To by ešte šlo, ale ja ho nemôžem za nič vyhrešiť, keď aj dačo vyvedie, všetko musíme prispôsobovať psovi. Nedávno som ho škrabal za ušami a on namňa tak zamručal. Manželka spustila do mňa krik, že čo mu ubližujem. Že ho nemám tak či onak hladkať, lebo on to nemá rád.A že ja naňho žiarlim, lebo ona ho ľúbi a ja to nejdem zniesť.Púšťa ho aj do domu. Minule mu bolo zle a ovracal celú plávajúcu podlahu.Radšej som nič nepovedal, aby zase nebolo zle. Najnovšie jeho výstrelky sú úteky zo dvora. Ja potom po večeroch opravujem plot a plátam diery, ktoré si tam spravil. Naposledy som povedal, že už namám na to chuť a keď chce ujsť, ujde tak či tak. Bolo mi povedané, že ho budem mať na svedomí, ak sa mu dačo stane. Zdá sa mi primitívne, aby sme sa každý deň hádali kôli psovi,ktorý mal byť na radosť. A aby som nezabudol, ešte máme jedného psa a tomu nemá ani kto vodu naliať, keď to ja neurobím. Neviem, čo si mám o tom myslieť. Už sa bojím aj kýchnuť, aby to nebolo zase namierené proti nášmu miláčikovi.Povedal som manželke, že by som chcel byť tým psom, aby mi venovala toľko starostlivosti a lásky, ako jemu. Hneď som bol zase vyhlásený za žiarlivca.Jedno je láska ku zvieraťu a iné doslova posadnutosť. Čo si o tom myslíte? Je to normálne?
prehnaná láska ku psovi
Vyskumy naopak ukazuju, ze deti, ktore ziju od narodenia v domacnosti s najmenej 2 zvieratami maju ovela nizsi vyskyt alergie a to nielen na zvierata ale aj inych typov.
Bingham, ok., to je kazdeho osobna vec, ci si pusti psa do postele. Raz som mala velkeho psa a malo miesta, tak som mu od zaciatku nedovolila do postele, lebo ked prisiel moj drahy, bol by musel spat na zemi. Havo mal deku vedla postele a bol spokojny.
O niekolko rokov neskor, to uz som bola vydata, nasiel sa psik a my sme ho pritulili. Po veskerej namahe sme nenasli majitela, takze vraj zostane u nas. Moj hovori: ale do postele v spalni nepojde, dobre? Suhlasila som. Psik sa naucil spavat v pracovni na gauci, to sme mu dovolili. Raz som zaspala v obyvacke pri telke a ani muza ani psa nebolo, ia akesi podozrive ticho. Idem do spalne a co nevidim? Moj muz spi pekne so psom v naruci! No vtedy som ja narobila krik, lebo pes nebude vediet, ci to ma dovolene alebo nie. A na to mi moj povedal: ale ked sa na mna tak prosebne pozeral, nevydrzal som to. No super, tak sa nam podarilo podryt vlastnu autoritu. Ale o niekolko dni sa nasiel aj tak majitel, ten chlap mal od radosti slzy v ociach, lebo ho uz dlho hladal. Psik ho totiz niekde cakal a deti ho doniesli k nam do podniku, vraj sa potuluje uz dlho sam. Ten chlapik mal este jedneho psa a ten vraj cele dni nezral, psi boli zvyknuti uz 9 rokov spolu. Takze sme ho majitelovi radi vratili.
lost, zas sa az tak neobetuj...na skapinanie je ta myslim skoda a potom, co tvoj pes bez teba, ha, na to nemyslis?
ja to uz osobne beriem takto:
mam alergiu na nieco?
vazne ?
mam ?
ok! tak si to overim - vystavim sa alergenu.
ak ma to nezabije, tak to bola brutalna LOZ a KLAMSTVO a posilni ma to :D
ha
ak fakt skapem, nikto na mne nebude ryzovat, ziadna **** farma****
zomriem slobodny, nie ako otrok, a to je vyhra pre mna :D
je otazne, ci sa riskuje vystavenim alergenu, alebo absolutnou izolaciou a potom uz aj letmi pohlad ho zlozi...
preco by mal vobec nejaky novorodenec nejaku alergiu ? nie som alergolog, ale nezda sa mi to logicke, preco by mal byt novy organizmus (pokial to napr nezdedil) silne alergicky len tak na nieco.
samozrejme...jedine...ak by to zistili par dni po VAKCINE, tak je to jasnejsie ako hypernova... preco to ma..
Deria, no to sa teda čudujem. Riskovať zdravie vlastného novonaroodeného dieťaťa kvôli psovi sa mi nezdá normálne.
deria...ja som mal tiez tyraneho psa...tlacil sa mi do postele...plakal mi celu noc pred dverami...a ked som odchadzal z bytu tak o tom vedel cely dom....ale aj cez toto vsetko...su urcite hranice...a do postele som ho nidky nepustil...
ďakujem deria. To ma na tom najviac zarazilo, že v dome sú dvaja psíkovia a druhému nemá ani kto vodu dať. To je ako keby mala žena 2 deti, jedno možno pre ňu chutnejšie, poslušnejšie, tak na to by nedala dopustiť a druhé by si vôbec nevšímala. Je jasné, že nemôžem porovnávať psa s deťmi, ale aj tak to nie je normálne, aby bola na jedného psa tak naviazaná. A ak by jej roztrhal napr.jej obľúbené topánky či tričko ani vtedy by mu ani trošku nevynadala??
dobry napad, lizaa! a okrem toho, tym padom nebude druhy psik zanedbavany.
Psíčkar, samozrejme sa skús s ňou najskôr normálne porozprávať, ale ak to nepôjde, tak to hlavne nenechaj tak. Spomínal si, že máte ešte jedného psa. Prečo ju vôbec nezaujíma? Tak skús robiť to, že ty zasa budeš uprednostovať toho druhého psíka, budeš si všímať len jeho a tak. Len tak, že ako sa jej to bude páčiť :)
