Vzťahy sú na nič?

Mám 18...Som v období,keď sa moja osobnosť formuje a kryštalizuje do novej podoby.No táto premena ma tak trochu prekvapuje...Nikdy som nechcela mať vzťah,a nakoniec to prišlo.Nejaký čas som bola šťastná,že ho mám...No čím dalej tým viac sa ako keby mením...čím dalej tým viac mám pocit,že mať priateľa sa mi nepáči...Nepáči sa mi predstava,že by som s mužom žila v jednej domácnosti,cítila by som sa strašne obmedzovaná.(až ma to desí)Dalej som zistila,že sa mi nepáči,byť závislá na mužovi.či už citovo( čo pri tom,ked niekoho lubime je myslim samozrejme)alebo finančne.Viac sa fixujem na moju matku...Mám vela povinností,a tak 3 x týždenne som s priatelom..ale ten čas,ked som s priatelom,si dobreže nie tlčiem hlavu o stenu,prečo strácam čas s ním,ked by som mohla ten čas tráviť s maminou a ocinom.Som divná?...je toto moja skutočná podoba,alebo je to len určité obdobie?...Predtým som si na tom,aby som trávila čas s rodinou,nezakladala.Ale hlavne sa bojím,že to vyvrcholí tým že sa s priatelom rozídem,no pričom mu nechcem zbytočne ublížiť tým,že v skutočnosti neviem čo chcem...