Prosim o radu

1.kasli na to,co povedia ludia...ti ti ucty nezaplatia, o dieta sa nepostaraju,problemy nevyriesia ..ktovie co vsetko maju ini na rovasi...
2.na interupciu nechod....boli zeny ,kt.si boli uplne iste,ze je to jedine riesenie a aj tie potom lutovali,ze to spravili, nieto este ty, co uz teraz pochybujes...ja velmi zastancom interupcie nie som...mala by sa robit v uplne krajnych pripadoch,keby ti islo vyslovene o strechu nad hlavou alebo by bola istota,ze sa narodi chore ...
3. manzelovi povedz pravdu...ak sa bojis do oci ,lebo moze sa stat,ze len zacnes a on ta nenecha dovysvtlovat tvoju situaciu a myslienky ,ale odide a nehodi s tebou dalej rec, tak radsej velmi otvorenym listom...pozri on ti uz neverny bol, uz ste si kvit, len s tym rozdielom ,ze ty si zena a teda mohla si otehotniet, on toto riziko nemal...ak ta velmi miluje, podla mna s tebou ostane, s tym,ze si budute musiet dohodnut starostlivost o to dieta
4.urcite by som nekryla tomu tvojmu zenacovi chrbat...co si navaril, nech si pekne aj zje...nielen zena ma znasat nasledky...jeho deti nech nemaju predstavu akeho maju uzasnteho ocka, ten nech im pekne vsetko vysvetli, nie ze ty budes len na vine...ci to si ho hadam znasilnila :D
urcite nech ti plati vyzivne aj nech sa nim stretava...v inom state s inou mentalitou by toto bolo celkom dobre vyrieseny problem k spokojnosti vsetkych: dieta by sa nezabilo, mensim detom vysvetlit,ze velki robia obcas chobotiny, ALE zas vedia za nich niest nasledky-typu platim vyzivne, venujem sa dietatu.
5.tvoj manzel by do vychovy toho druheho dietata nemal zasahovat ani by sa nemal tvarit ako jeho otec...keby ste teda spolu ostali zit....
nechapem,preco je to v nasej slovenskej hlavne malomestskej mentalite tak, ze zatlkat zatlkat...ved to by bolo prave obdivuhodne,keby sa vsetky strany vedeli pochopit, odpustit si alebo sa aspon respektovat...ked predsa manzelka toho zenaca mu uz odpustila 3 nevery ,tak zrejme taka razna nebude a ma sama problemy bud so svojim sebavedomim ze si toto necha alebo nema kam ist a tak to trpi...kazdopadne ti drzim palce...myslim ,ze otvorena komunikacia na vsetkych frontoch je klucom k uspechu vyriesenia problemov...to by vsak ludia museli byt menej pruderni/konzervativni/odvaznejsi/a hlavne menej riesit tych druhych :(

no na tvojom mieste aj ked je to nepredstavitelne tazke je bud potrat aj ked ja by som to sama nedokazala ,alebo si to dieta nechat s tym,ze kazdopadne si si manzelom sadnut a povedat mu to a to cim skor.ak nepojdes na potrat nemozes manzela nechat v tom,ze je to dieta jeho.nikdy by si nemala pokojny zivit a zblaznila by si sa z toho strachu,ze to praskne a ako to byva take nieco sa dlho v tajnosti neudrzi.takze povedat to mannzelovi a cakat na jeho postoj reakciu.ktovie ako by zaeagoval mozno by ta prekvapil.aj ked tym nevravim zebyta zato pochvalil

Martina, ked ten tvoj zenaty priatel mal uz pred tebou 2 vztahy v manzelstve, tak ver, ze ten s tebou pre neho nemusi byt posledny...

neviem co by som urobila ja,ale asi by som ti povedala,aby si isla na interupciu..ublizil tym sebe...ked si dieta nechas a povies pravdu,ublizis ovela viac ludom,drzim palce,nech uz sa rozhodnes akokolvek,a daj vediet,ako to dopadlo,vela stastia

Ďakujem Vám, vážne ja sa citim ako truba, ktora si nedokaze stat za tym co urrobila a poniest nasledky. Moje rozhodnutia sa menia z hodiny na hodinu.

V pondelok som bola u lekara, ktoreho mi priatel dohodol na interupciu ak sa rozhodnem. Pozrel na, porozpraval sa a dohodli sme sa ze si dam tyzden, dva na rozmyslenie. Ako som sla odtial mi priatel volal a prosil ma aby som nesla na interupciu, ze to nejak zvladneme. Mozno keby stal pri mne tak to naozaj zvladneme. Len v tom si prve pomyslim na jeho deti ako ma budu nenavidiet, ze som im znicila zivot, rodinu. Oni ziju pekne, na oko. Detom sa venuju. On mal predomnou este 2 vztahy, teda 2 milenky. O com sa jeho manzelka dozvedela a odpustila mu. V podstate je on doma na dobre slovo.

Strasne sa bojim, že pridem o svoju dceru, ze ma odsudi. aj napriek vsetkemu co som sposobila, by som uz nechcela nikomu ublizit, aj ked viem, ze to je nezvratne.

každé odsudzovanie je blbosť. čo sa stalo, stalo sa. pre teba je to ponaučenie a osobne si myslím, že to tak proste malo byť. sú situácie, ktoré sa stanú, aj keď si ich neželáme. niečo nás mali naučiť.
teraz je dôležité uvažovať nad tým, ako ďalej. všetci, ktorých sa to týka, s tým majú niečo do činenia, nielen ty. aj tvoja mama. potrpí si na tom, čo povedia ľudia. je to pokrytecký postoj, možno ju to má naučiť pracovať aj s nepríjemnou pravdou.
ak by si bola ticho, raz by to klamstvo mohlo vyjsť najavo. pravdou si niekedy môžeme parádne zavariť, ale keď ju povieme, ideme ďalej bez bremena na pleciach. jediné, čo budeš musieť zvládnuť, je postarať sa o obidve deti aj o seba. každý z nás ti poradí niečo iné. ja ti radím povedať pravdu. manželovi, matke, neskôr aj dcérke. ak sa manžel rozhodne ostať s tebou a spolu vychovávať obe deti, môže sa stať, že bude medzi nimi robiť rozdiely, lebo to druhé mu bude pripomínať iného muža v tvojom živote.
za všetko, čo v živote urobíme, musíme niesť následky. ale nie je to žiadny trest, je to skúsenosť. neber to teda tragicky. aj muž, s ktorým čakáš dieťa, má rovnakú zodpovednosť ako ty. tiež musí čeliť tejto pravde a vyrovnať sa s ňou. aj pred zrakom jeho rodiny, jeho známych. ak by to bolo všetko ťažké, možno bude pre teba riešenie odsťahovať sa a začať znova niekde inde.
hlavne ale nezúfaj, cesta každého človeka je posiata kamením, na ktorom sa väčšina podkýňa. a tí, čo najviac odsudzujú, majú toho na rováši oveľa viac než tí, ktorých kritizujú. takže - hlavu hore!

trosku sa opravim - podla tvojho posledneho prispevku si myslim, ze ty uz si sa rozhodla. zial, je to rozhodnutie take, ze riesenie problemu len odsuva na neurcito. ale nic tymto nevyriesis, raz ta to dobehne. ale kazdy riesi veci tak, ako on sam citi, ze to zvladne. nie som na tvojom mieste, nebudem ti hovorit, ci si sa rozhodla spravne alebo nespravne.

martina, mne to pripada tak, ze ty sa velmi bojis urobit akekolvek rozhodnutie, lebo vobec nevies, co mas urobit. a tak len stojis na mieste a trapis sa. ale z tejto situacie NEexistuje bezbolestne vychodisko. musis byt silna. a mat odvahu. a konecne sa vybrat niektorym smerom.

Kafik ja by som bez svojej dcery umrela. Ona je moj zivot, moje vsetko!!!!!!!!! Prezila som s nou mesiace na onkologii detskej. Je atopicka, dennodenne jej varim specialnu stravu, venujem sa jej. Ma rada kreslenie, tanec, vsetko absolvujem s nou. Nestravila som bez nej noc. Ona je to na co sa tesim ked pridem z prace. Nechodim sa ani zabavat s kamaratkami, lebo chcem byt s nou! Bez nej by som nemohla zit!!! Take riesenie, ze by sa o nu staral otec je pre mna neprijatelne.On je fajn, venuje sa jej, hraju sa spolu, ale zdravotne obmedzenia ma problem dodrziavat. Ja by som mu ju nikdy neodoprela. Urobila by som vsetko aby spolu mali pekny vztah aj nadalej a ja dufam, ze on by tak konal tiez.

Asi som planovala byt uplne bezcharakterna a chcela som to utajit s tym ze budeme zit dalej a on by vychovaval cudzie dieta...

martina713, Annika ti tu veľmi dobre radí, súhlasím so všetkými troma bodmi.
Ak dieťa inklinuje viac k otcovi, môže sa predsa o ňu starať on a ty môžeš odísť preč úplne v pohode a dcéru navštevovať.
Postarať sa sama o to druhé dieťa nie je až taká hrôza a otec dieťaťa by možno niečo prispieval.
Ak nechceš prezradiť manželovi kto je otcom dieťaťa, neostáva ti nič iné, len odísť preč.