porucha osobnosti

Ak ho pošleš do reedukačného centra, 100% tam z neho vychovajú potencionálneho grázla, tam sa totiž decká učia iné veci ako žiť správny život. Neviem koľko rokov má tvoj potomok, môj už má 19. Ked sa vtedy vrátil z komunity mal 17 a pol, a jediná vec ktorá mu pomohla bolo to, že som vymenila zámku na byte a nechala, dopriala mu žiť život aký chcel. Viem, je to tvrdé opatrenie, ale jediné fungovalo, musel zažiť sám na sebe, že nič nie je zadarmo, že vždy treba dať protihodnotu. Teraz má priateľku, začali spolu bývať , vlastne sú spolu už dva roky, a stretávame sa len sporadicky. Viem že to už nie je s ním také ako bolo ale sem tam si určite niečo dá, necítim vinu, urobila som všetko čo bolo v mojich silách a bola som na to sama, viem že ti je veľmi ťažko, ak ho máš rada musíš byť poriadne tvrdá, oni sa totiž vždy spoliehajú na to, že rodičia pomôžu.Lenže v takýchto prípadoch je najlepšia pomoc nechať ich napospať tomu čo si zvolili

Uziva nejake lieky? Ak je agresivny, tak by mozno pomohlo podavanie depotnych antipsychotik.

zufala matka, na syna pomoze len tvrda disciplina mimo rodiny. Inak Vas znici, ak budete byvat spolu. Su typy deti, ktorych narodenie matka olutuje, s tym sa neda nic robit. Uvidis o par rokov, ako vas ruinuje, najma citovo. Stretla som sa s viac ako jednym pripadom...Porucha osobnosti sa neda vyliecit, moze sa zmiernit intenzivnou psychoterapiou, ale vylucne za predpokladu, ze postihnuty to CHCE. Tvoj syn to zatial nechce, tak sa musite odstrihnut v zaujme zvysku rodiny.

Pokračovanie: vládli tam prísne pravidlá. On sa tváril akoby bol na výlete, mne po tvári tiekli slzy a v hrudi som cítila bodanie noža. Možno to niekomu bude znieť prehnane, ale tak som sa cítila, keď som videla ako sa mi vlastné dieťa ničí, pretože sa rozhodlo ísť istou cestou, a ja som bola bezmocná. A tak isto boli bezmocný všetci ktorý sa pokúšali pomôcť. Prečo??? Pretože on sa tak rozhodol, on si vybral svoju cestu životom,a tá sa mu evidentne páčila. Touto cestou z ,,celého srdca" ďakujem" spevákovi Rytmusovi a jemu podobným, pretože aj keď si to neuvedomujú , majú veľký podiel na tom ako sa naše deti chovajú a ako sa zaradia do spoločnosti. Pointa príbehu spočíva v tom, že po deviatich mesiacoch intenzívneho liečenia a nemála peňazí ktoré som na to vynaložila, i keď som nemusela, pretože išlo o dobrovoľný príspevok, a mne to ako matke samoživiteľke nik neoznámil, ved načo vezmeme žobrákovi aj palicu,/a aby som nezabudla , pekné peniaze sem vložila aj zdravotná poisťovňa/, sa môj syn po dvoch pokojných mesiacoch vydal znovu na svoje cestičky. Takže som presvedčená o tom, že takéto a podobné zariadenia slúžia len na obohatenie istých ľudí, ktorí svoje konanie zakrývajú za nezištnú a podľa mňa aj neefektívnu pomoc, pretože je na jednotlivcovi ako sa rozhodne dlej. Na jednom sedení som dala otázku istému nazvem ho feťákovi, bral heroín, prečo to robí? Jeho odpoveď ma nezarazila, vlastne som pochopila prečo.... Povedal mi:,, pozri niekto sa rozhodne maľovať, iný piť a ďalší zas fetovať, je to jeho slobodná vôľa a rozhodnutie a ty na ňom nič nezmeníš, či sa ti to páči alebo , nie.

advaska
a ako je to so synom teraz?? uz sa opravil?? porad ... ak ho teda nemam poslat do reeduk. co s nim mam teda robit?

Ahoj, zúfalá matka.
Podobným problémom som si prešla s mojím synom tak cca pred 4 rokmi, začalo to trávou, alkoholom, nevhodným správaním z jeho strany a nerešpektovaním mňa ako rodiča. Jednoducho som nad ním stratila kontrolu z jedného dňa na druhý.Vtedy mal 13, a ja som sa zúfalo snažila poskytnúť mu pomoc. Mala som príšerný strach z toho čo sa bude diať, doma ďalšie tri deti ktoré ma tak isto potrebovali. A tak som zašla za ,,odborníkom" psychiatrom, bola nám odporučená liečebňa v Kremnici. Po myslím, že troch mesiacoch sa vrátil, ale v takom stave, že preklínam deň kedy som počúvla odbornú radu a dala ho tam kde mu mali poskytnúť pomoc. Po návrate z Kremnice prešiel z trávy na pervitín. na moju otázku prečo, mi s úškrnom v tvári povedal, že čo som chcela to mám, naučil sa to tam. V žiadnom prípade nechcem znevažovať uvedené zdravotnícke zariadenie, nakoľko som pri jeho liečbe nebola prítomná, ale z rozprávania aj s inými rodičmi, som sa dozvedela veci ktoré ma šokovali. Obrátila som sa na sociálnu pracovníčku, aby sme našli nejaké riešenie kde by ho bolo možné umiestniť dlhodobo a v podstate odlúčiť odlúčiť od jeho partie, a tak sa nám podarilo vybaviť liečenie v Komunite Ľudovítov, bližšie informácie o nej sú na nete. Syn tam strávil dlhých deväť mesiacov, z toho bez kontaktu s rodinou. Prvý krát som ho videla po pol roku asi z dvadsiatich metrov

praveze so synom som chodila 4 roky ku psychologicke. Minuly rok uz povedala, ze ona uz nestaci, treba zacat ku psychiatrovi. Takze rok chodime ku psychiatrovi, medzi tym uz bol 3x lieceny na psych. a teraz je momentalne znovu. Z toho 2x bol vzaty na detox kvôli tomu ze fajcil marihuanu. Neviem uz co je spravne. Neviem, ako konat. co mam teraz robit? Dat ho do reedukacneho??? vyriesi to problem??

Zajdi za psychologom ty. Nemyslim to v zlom. Mozno najdete nejaku metodu, co bude na tvojho syna platit. Mozno by bolo fayn, aby chodil na dlhodobu terapiu.
Co ti povedali na psychiatrii, ked ho pustali?

Vsak aj to som mal na mysli:D Nemozem si napisat to, co chcem?:D Mozem. Ja si myslim, ze jemu tak psycholog ako aj psychiater prd pomozu.

liecitel??? to co je za racionalna odpoved, J111 co myslis,ze liecitel ma carovny prutik, ktorym svihne a synacik bude ako znovuzrodeny?
urcite konzultovat s psychologom alebo psychiatrom..