Moja známa bude mať 63 rokov. V mladosti sa jej stala taká nepríjemná vec. Večer počúvala rádio, ležala na boku a nejaká sila sa ju snažila otočiť na chrbát. Tvrdí, že určite nespala a pripisuje to k nejakej nadprirodzenej sile. Od vtedy sa bojí spať v noci sama doma. Keď už musí, tak celú noc svieti. Ja to neviem pochopiť, že aj v takomto veku sa ešte stále bojí, preto jej navrhujem aby šla k psychiatrovi. Radím jej dobre? Máte niekto takúto fóbiu a čo stým? Ďakujem
Strach
eam
J111
Nech vyhľadá pomoc nejakého veštca. Toto psychiater nevyrieši, akurát jej dá lieky na spanie.
eam
Je fakt, že v tej izbe čo sa jej to stalo, kedysi zomrel majiteľ toho domu. Dnes som jej volala, ako sa vyspala, lebo manžel šiel na nočnú, takže bola sama. No celú noc nespala. Doteraz tento stav neriešila, no teraz ju to akosi chytilo, že s tým musí čosi robiť. Počula o tom, že je nejak zablokovaná a že ktosi sa s tým zaoberá, tak uvidí.Díky za reakcie.
Deria
lulu, ja si nemyslim, ze to bolo nejake znamenie mrtveho.....iba verim takisto, ze nieco medzi nebom a zemou existuje, na co sme my ludia aspon zatial kratki, aby sme zistili, co to je. verim vsak na negativnu energiu, ktora mozno v urcitych momentoch nabera nezvycajnu silu.
.....a mozem ti povedat, ze som vtedy naozaj skoro zosedivela:D ale mala som v tom obdobi pracovne naslapany program tak, ze som nemala ani moc casu sa tym nejako blizsie zaoberat a to bolo dobre, pretoze aj tak by som to nebola mohla riesit. no kto ti to prosim ta uveri? takze to beriem tak, ze clovek toho este vela nevie a s tym sa musim uspokojit.
lulu22
Deria, tak ja si tiež myslím, že to musí byť pre takých ľudí, čo sa im také niečo nadprirodzené stalo, hrozné, keď nemajú svedka.. a potom si o nich môžu myslieť, že sú len blázni abo zle videli, počuli..
Na také veci verím, predsa niečo "medzi" musí existovať. Kamarát sa takýmto veciam rozumie, venuje..povedal, že ak napr.v dome straší, automaticky to nemusí byť to, že tam niekto bol zavraždený. Lebo duša môže lietať a pripútať sa, kde sa jej zachce. Ako mne sa také niečo ešte nestalo a dúfam, že ani samej nestane, lebo by som asi rovno zošedivela. :)
eam, tá tvoja známa už bola s tým za niekým? keď sa jej to stalo v mladosti a bude mať 63, tak nejako to snáď riešila, či nie? má strach? to je o tom, ľudia majú strach niečo podniknúť a to ich brzdí. Takto si "zničila" roky a roky, kedy mohla byť oslobodená od strachu, všetko je o myslení, v hlave..
Deria
Nesuhlasim. Moze byt, ze tvoja znama zazila nieco zvlastne, co si nevykominovala sama v hlave. Mne sa stalo nieco podobne a keby som nebola mala svedka, dodnes by som si bola myslela, ze som mala halucinacie.
Pred niekolkymi rokmi som jeden cas byvala v hotelovej izbe. Raz, okolo obeda som sa licila pri toaletnom stoliku, ktory bol rieseny tak, mal priklopovu dosku, ktora sa dala zodvihnut, nakolko pod nou bol ulozny priestor. na doske bol tazky popolnik, 1 hruba kniha a zopar drobnosti. Ako tak sedim za stolikom, z nicoho nic sa zacala ta priklopova doska, aj so spomenutymi vecami zdvihat a buchat tak hlasne a niekolko krat za sebou, ze som vyskocila uplne v soku do kuta izby. Ked to prestalo po par sekundach, nabrala som odvahu a isla stol preskumat = nic! Cela rozrusena som sa zacala obliekat, ze idem von, ked to znovu zacalo trieskat! Vyletela som na chodbu a jediny clovek, ktory ´tam bol, bola upratovacka. Bola som taka vylakana, ze som sa jej s tym nevahala zdoverit a poprosila som ju, ci by nesla somnou na izbu. Zena isla somnou a poprezerali sme dokladne stol spolu ale nic sme nezistili. Pocas toho, ako sme tam sedeli a rozpravali, zacala (nastastie!) ta doska znovu trieskat! Zena sa tiez najprv zlakla ale znova isla k stolu, aby zistila, co to je. Potom mi povedala, ze si to nevie vobec vysvetlit. Mala som taky pocit, ze si myslela, ze som na nu nasila nejaku budu, lebo zrazu jej to bolo jedno a odisla. Stalo sa to v hoteli Magnolia v Piestanoch. Potom som sa dozvedela, ze tam bolo zavrazdene nejake dievca. Nechcem vsak tvrdit, ze to s tym suvisi ale v kazdom pripade to bolo a zostalo pre mna absolutnou zahadou. Snazim sa na to zabudnut, fungujem normalne ale priznam sa, ze odvtedy sa casto bojim byt sama. Co ak sa mi stane nieco podobne znova a nebudem mat svedka?
No a teraz mozete vsetci po rade pisat, aky to je nezmysel. Nechcem k tomu ani ziadne komentare. Stalo sa to a napisala som to sem len preto, ze mi je tej zeny luto, ktorej nikto neveri, musi to byt hrozny pocit. Ona to stastie nemala ako ja, mala som aspon svedka na to, co som vtedy zazila.
martina0222
no v 63 rokoch by som to skôr než fóbií pripisovala nejakému zdravotnému problému s chrbticou, alebo krvným tlakom alebo čo ja viem čo. Odporučila by som skôr lásku a ochotu, rozhovor s rodinou, blízkimi, ich podporu, než psychiatra. Starí ľudia potrebujú svojich blízkych, cítia sa osamelí a pomaly sa z nich stávajú znova deti.
