Ahojte, mám 17 rokov a môj problém spočíva v tom, že neviem ako by som sa mohla začleniť do kolektívu resp. si nájsť nejakých kamarátov / priateľov. Totiž v našej triede nepatrím medzi tých najobľúbenejších (iba pár ľudí sa so mnou rozpráva) a všetci ostatní akoby tvorili 'partiu', len ja som vonku, niekedy si idú sadnúť niekde do kaviarne alebo na lyžovačku; mňa nikdy nevolajú a ja sama sa im nechcem vnucovať.
Tiež mám pocit, že mi chýba taký sociálny život; že proste každý deň prídem zo školy o 3 a potom sedím len doma (väčšinou čítam alebo som na počítači, pozerám telku atď.) Chcela by som mať nejaký okruh kamarátov s ktorými by som si mohla niekam vyraziť. Ale v škole ich asi nenájdem a keďže bývam v malom meste, nie je tu ani veľa miest kam by som sa mohla ísť 'socializovať' :) a nájsť si nejaké spriaznené duše.
Teraz sa to snažím vydržať len sama a dúfam, že na výške to bude iné...Teda ak nie je chyba vo mne.
4o by ste mi poradili?
Ako sa začleniť
jane318 to stretnutie tych ludi by nebolo zle uskutocnit........
skus napr. nejaky jazykovy kurz, tam sa sa mozes zoznamit s novymi ludmi
Aisha5 - ja mám skutočných kamarátov tiež asi len tak troch a potom mám rodinu, ale rodina pre mňa moc neznamená.
Život je zlý, to je pravda, ľudia sú zlí, všade sa ohovára, ale v dobrej partii kamarátov (alebo len pri tej jednej kamarátke) je všetko lepšie. Žiadne ohováranie, žiadne klebety ani urážky.
Ja som samotárka, rodená samotárka. Vždy som bola sama (ževraj už od raného detstva, keď som deťom na piesku nechcela požičiavať formičky a utekala som do kúta pieskoviska hrať sa sama) Ostalo mi to dodnes. Najradšej som sama so svojími myšlienkami.
Baby nie ste samé, ktoré ste samé (dobrá vetná konštrukcia =D).
Čo takto hromadné stretnutie osamotených ľudí? =D =D =D
Magy
Ja si za svojim nazorom stojim. Som realistka, nenavidim kolektivy a partie a aj tak som v zivote stastna. Mam 2 skutocne kamaratky, ktorym verim na 100%, mam rodinu a na ostatnych dlabem. Partie neuznavam. Zbytocna splet problemov.
aisha5 - ja sa povazujem za cynickeho realistu a niekomu to mozno bude pripadat, ze som pesimista, ale tvoj postoj je fakt ukazkovy priklad pesimizmu. nechod nikam, sed doma, lebo cely svet je falosny... no krasa. zahrabme sa teda vsetci ku kniham, zrusme krcmy a puby a kaviarne, prip. vsade dajme stoly s max. dvoma stolickami. dycha z teba silne sklamanie z nejakej takej partie. to ale este neznamena, ze cely svet je taky.
lea, nezaclenuj sa nikde, len preto, ze dnes sa "nosi" byt v partii. Nevies, ake podrazactva sa robia v partiach poza chrbtom, aj ked su tam vsetci "kamarati", nie je to az take ruzove ako sa zda. Sediet niekde v bare a pocuvat klebety a ohovaranie, ze kto s kym a kde atd... je to to najhorsie vyuzitie casu, ake len existuje. Garantujem ti, ze taka precitana kniha doma o samote ti da viac do zivota ako nejaka pokrytecka parta kamaratov...
mam 22. malo viem. Uz mi to nejako nevadi. Ludia ma skor obtazuju. Minule som cestou z prace stretla byvalu spoluziacku... ,,zial,, sla celu cestu so mnou (30 min) a prisla som domov strasne unavena, vycerpana a ani som si nevedela spomenut co vlastne hovorila. Jednoducho som zvyknuta byt sama a pocuvat cudzie myslienky mi zatazuje hlavu.
viete, niekedy treba nabrať odvahu a spýtať sa niekoho či sa môžte pridať k niekomu (partii kolegov, kamaratov) alebo samy prebrať iniciativu a pozvať niekoho či si s vami nechce vyraziť, povedať narovinu že "počuj niekam by som šla ale nemam s kym - môžem sa pridaať?"
a už.
Ja som sa tak začlenila a dnes som s tymi babami naj kamoška. Hoci oni su už na vyške a ja v praci stale sa stretavame.
Je to boj. Ale tiež si myslim, že niekomu je ta "samota" sudena a niekomu proste nie. Mne asi hej, hoci mam len malinky okruh kamaratov. Chce to čas a silu zvyknuť si na samotu. Nevadi, stále sú tu knihy...a dôvod prečo byť lepší ako iný, ktorým bolo dopriate mať kamošov.
grotesqa a kolko mas dnes rokov, uz ta to nemrzi?
