Dobrý deň! Prosím ľudí, ktorí majú nejakú skúsenosť s kúpou psa s rodokmeňom: manželka s dcérou sa bez môjho vedomia dohodli, že si kúpia psa. Ja mám voči psom rešpekt, zvlášť k veľkým plemenám. A toto bol pes už svojím charakterom agresívny. Nikto z nás nikdy doma psa nemal. Šteňa sa kúpilo a prišlo do našej domácnosti. Dcéra bola veľmi šťastná, to nepopieram. Lenže psík začal hrýzť, neviem či preto, lebo ja som sa mu dosť vyhýbal a on to cítil, alebo sme jednoducho nevedeli ako s ním zaobchádzať. Bol u nás iba 4 dni, keď manželka napísala chovateľke, že máme trocha problémy. Tá - keďže nie je zo Slovenska - sa spojila s nejakou svojou priateľkou na Slovensku, ktorá má to isté plemeno a má s ním skúsenosti. Vraj nám príde poradiť ako k šteniatku pristupovať. Prišla spolu s manželom a dcérou a šteniatko si zobrali, zbehlo sa to strašne rýchlo, vraj majú také splnomocnenie od chovateľky a pre šteniatko to bude lepšie, lebo mi nevieme ako s ním zaobchádzať. A je to vraj náročné plemeno. To beriem, len ma zarazila tá rýchlosť. Mne osobne vyhovuje, že je pes z domu, nejde mi však do hlavy, ako mohla seriózna chovateľka dať odviezť šteňa, za ktoré moja dcéra zaplatila 600,- eur. Okrem toho kúpila dcéra na odporúčanie chovateľky drahú klietku a ďalšie potreby, po zrátaní zaplatila zo svojich úspor z vreckového bez pár halierov takmer tisíc eur. A to mala šteňa doma všeho všudy 5 dní. Trocha drahá sranda!
Manželka sa mi priznala, že v maili chovateľke napísala, že zvažujeme aj možnosť vrátenia šteniatka bez nároku na vrátenie peňazí. Nuž ale - ak ona niečo také \\\\\\\\\\\\\\\"zvažovala\\\\\\\\\\\\\\\", nemala na to nárok, lebo vlastníkom šteniatka je moja dcéra.
Mám teraz otázku: je možné, aby si chovateľka odviedla šteniatko a bez mihnutia oka si nechala sumu 600 eur a pokladala celú vec za vybavenú? Teraz predá šteňa ďalšiemu za ďalších 600 eur a má za sebou výborný obchod.
Som ohromený. Dozvedel som sa totiž, že s chovateľkou komunikovala iba moja manželka, dcéra šteňa vôbec vrátiť nechcela a samozrejme sa nebavili ani o tom, že by si chovateľka mala peniaze nechať. Dcéra je veľmi zronená zo straty šteniatka a nemá silu sa k tomu vôbec nejako vyjadrovať. Manželku už možno jej postup mrzí, ale tiež nechce v tom smere nič podniknúť. Ja samozrejme nie som majiteľ. Je mi jasné, že bez súdu nie je možné žiadať späť ani šteniatko ani peniaze. Keby chovateľka mala trocha svedomia, navrhla by sama vrátiť aspoň časť peňazí. Nehovoriac už o tom, že by nikdy nemohla zorganizovať také prepadové komando, ktoré prišlo odobrať šteňa právoplatnému majiteľovi. Dá sa s tým vôbec niečo robiť? Vie mi niekto z vás poradiť?
Kúpa psa - prosím o pomoc!
Porad, urcite sem prosim ta napis ako to dopadlo. aj ja planujem na jar kupit psa s pp, tak sa rad dam poucit. kazdopadne budem trvat na kupnej zmluve. ako vidim, ludia su schopni vsetkeho.
Porad, nezalezi na tom, ci tvoja manzelka v maili alebo v telefonickom rozhovore vyjadrila ochotu vratit psa bez naroku na vratenie penazi. mat psa styri alebo pat dni, zaplatit za neho 600 eur a nechat ho chovatelovi len tak, ako listok do kina, to je mozno znakom zufalstva z novovzniknutej situacie vo vasej rodine. ale aj tak - predovsetkym je to chrapunstvo od chovatelky. slusny chovatel cti moralku a z tuzby po zisku sa nevystavuje takymto zvodom. toto nebola slusna chovatelka, ked vlastne rychlo zorganizovala odber steniatka a nasledny predaj dalej. nemate preco na nu brat ohlad. len tvrdo na nu, nech vrati psa alebo peniaze. a napis jej meno na vsetky mozne fora - aj sem - nech vieme, na koho treba davat pozor. ja tiez chovam psov, sice nie na predaj, ale mam styroch, lebo ma to bavi. ale s takym chrapunstvom som sa este nastastie nestretol. odkial je ta zenska?
Porad, aha, tak chápem :) A máte niečo nové? Daj vedieť ako sa to vyvíja ...
Zase mi tam skočili na nick iné písmená. Ale som to stále ja.
sorry: .....zverejním.....
Prečo nechcem povedať plemeno? To je jednoduché: týchto psov nie je na Slovensku tak veľa a chovatelia aj majitelia sa vzájomne poznajú. Nechcem nikomu ublížiť a urobiť zlé meno. Ak však chovateľka bude aj naďalej postupovať neeticky, určite to dám na súd a zverním aj na príslušných fórach (dogforum atd.) celú genézu tohto prípadu.
Porad, prečo stále nenapíšeš aké je to plemeno? Tvoju tému sledujem a držím ti palce, ale strašne by ma zaujímalo čo to bolo za psa :)
Porad: tak drzim palce nech sa to vyriesi, urcite to nenechajte len tak. potom napis ako ste dopadli
ak je dcere smutno za tymto psom, skus ju poslat do najblizsieho utulku vo vasom meste, tam sa vzdy zide nejaky dobrovolnik.
bingham: ak to bolo na mna mierene, tak ja som tu temu, ktoru odporucila Livia necitala...len tu z jej textu som vycitala, ze by malo ist o vlciaka...o ceskoslovenskom vlciakovi tam nie je ani rec, takze citat zatial viem.
Evitkae: oni psika nezatvarali do klietky.
Nuž, ľudia, ako vidím, každý si prečíta to, čo mu vyhovuje a usudzuje tak o celej situácii.
K tej druhej téme kde nejaká dievčina písala o svojej sestre: nie, nie je to naša rodina. Ja mám len jednu dcéru.
A ďalšia dôležitá vec: moja dcéra sa svojho psa nezriekla, stále za ním smúti a keď to vidím, bol by som ochotný ísť študovať výchovu psa aj na vysokú školu, len aby som sa nemusel dívať na to, ako emocionálne trpí.
Ja predsa dobre viem, že pes je živý tvor a nie hračka, ktorú možno kúpiť a vrátiť. Nie som bezcitný surovec, ktorý nevníma pocity a potreby toho psíka. Len som napísal, že ja osobne som po psovi nikdy netúžil. Mal som snáď klamať?
Medzitým som zistil, že chovateľka psa naozaj nemala právo odobrať ani ďalej predať. Predať ho má právo iba moja dcéra a chovateľka má nárok iba na to, aby jej ho dcéra ponúkla ako prvej. Lenže v tomto prípade si chovateľka psa zobrala a predala ho ďalej. Radil som sa s právnikom, ktorý sa takýmito vecami zaoberá a ten mi odporúča podať trestné oznámenie. Tak uvidím ako sa to vyvinie.
