cely zivot som sa snazila, poctivo chystala a pripravovala do skoly. to, ze bez nejakeho efektu a s nechutou som nebrala do uvahy moc, proste bolo treba.
teraz, posledny rocnik VS, mam skusky, meskam s bakalarkou, vobec sa nepripravujem na statnice (mala som v plane si otazky pekne vypracovavat, tak ako vzdy - poctiva priprava).
dostala som proste nejaky blok. nic nerobim. viem, ze je treba ale to proste nerobim. pomaly kazdy den vymyslam rozne kolace, skusam recepty (moje nove hobby), pisem vlastnu knihu (roman), citam moje oblubene knihy, skusam z dreva majstrovat, dnes som si spravila taku divadelnu skrabosku (na kieho dasa neviem), idem von fotit zimu. takto obcas ma prepadnu vycitky ale cez den pred tym zatvaram oci. neviem co sa stalo, vravim si ved to uz nejako doraz, uz len chvilu. moje ,,zle ja,, mi vravi stale sa len prisposobujes, odsuvas nieco, ked by si zajtra mala zomriet nebolo by ti luto zabit den ucenim? znie to choro ale aj ked zacnem nieco do skoly tak o chvilu pozeram von oknom a uz som davno inde. mne je uz akosi vsetko jedno.
neviem sa sustredit
Tiež to teraz flákam, ale to je už len klasická lenivosť. Mám skúškové a veľa skúšok robím na druhý, či aj tretí raz, ale vtedy sa už k učeniu dokopem - viem, že musím. Nedokope ťa to učeniu, keď ti už ti budú termíny fakt horieť?
V maturitnom ročníku to však bolo iné, také, ako opisujete, baby... Sústredenie na bode mrazu, pamäť v pr*eli. Raz mi psychológ dával nejaké info na terapii, a akonáhle som od neho odišla, musela som mu volať, že čo som si to vlastne mala pamätať :)
Tiež mám rozpísanú knihu, pekne dlho - dôvodmi sú čas a nechuť. Pritom ma to bavilo a už dávno som to chcela mať vydané.
Vtedy to bola depresia, pomohli mi až lieky. Možno by som to videla na túto diagnózu aj v tvojom prípade, salenica, ale to by ťa nebavilo vôbec nič, ani náhodou by si nevarila obľúbené jedná, nečítala s chuťou... Takže asi nie.
Myslím si, že ťa k práci doženie ubúdajúci piesok v hodinách...
ja som si všimla, že to takto flákam od druhého ročníka na strednej - alebo od polovice druhého, povedzme. Vôbec sa neviem sústrediť na hodine, to, čo som kedysi počúvala možno so záujmom mi teraz ide jedným uchom dnu a druhým von, unavuje ma to, a keď sa to predsa v mojej hlave udrží, tak to po troch dňoch úplne vyletí. Mám problém si vôbec niečo pamätať.
Je dobré, že máš hobby. Ja som ich tiež niekoľko mala, ale už ani na tie hobby nemám síl. Proste ma už nič nebaví, nič, vôbec nič. do všetkého sa musím dokopať, knižku mám rozčítanú dobre že nie pol roka (a to sa veľmi teším na koniec, ale nemám vôbec chuť ani čas)... kniha mi stojí rozpísaná (tiež píšem), fotky flákam (tiež fotím).
O škole nehovoriac... tento rok som sa do ničoho nepozrela, nehovoriac o minulom. Už sa vidím, ako sa idem "učiť" na maturity.
Skús sa do toho aspoň nejak dostať, hodinka - dve denne a popri tom napríklad var, peč a pod. A potom sa môžeš naplno venovať svojim hobby.
