ani slza

leňuš - tak ja radšej v spoločnosti pre toto mlčím. Až pokiaľ mňa niekto nevyzve rozprávať. Ináč som radšej potichu a len počúvam.
No tá "kvázikamarátka" bola taký chybný krok - myslela som, že je to kamarátka, ale ona sa tak akosi prestala správať. A myslela som si vtedy, že jej môžem hocičo povedať (sama mi hovorila, že kľudne sa jej môžem so všetkým zdôveriť), ale ako som zistila, nemôžem. Tak jej nič nehovorím.

A najviac neznášam, keď sme v spoločnosti viac ľudí a ja sa rozprávam s jedným a reaguje ale po chvíľke zistím, že ma ani nepočúva iba prikyvuje a popri tom počúva ďalšieho.Ja prestanem rozprávať a on si to ani nevšimne a reaguje už len na toho druhého, tak vtedy by som sa najradšej postavila a odišla.A aj kvôli takýmto situáciám sa v podstate nikomu nezdôverujem.Ešte ja sa cítim trápne, že ho vlastne otravujem.Je to normálne?

Jane318 a to tej kvázi kamarátke je prednejšie upratovanie ako keby si ťa mala vypočuť? Keď to niekedy ľudia tak reagujú a ani si neuvedomujú že tým vlastne ubližujú.Je to škoda nemať pri sebe človeka ktorý fakt stojí zato žeby si ma len vypočul a s radosťou aj ja jeho samozrejme.

veve
ak chces terapiu, odporucam Ti navstivit psychologicku poradnu. Je v kazdom meste (myslim aj v malych mestach je) Je to neplatena sluzba, nakolko je to statna institucia. Nestoji Ta to nic....

To závisí od konkrétneho psychológa. Môže to ísť cez poisťovňu, alebo sa dohodnete, pokiaľ však viem, bežne sú ceny tak 20-30 eur/50 minút, ak si správne spomínam...

môže mi prosím niekto kto má s tým skúsenosť a vie odpovedať na otázku? ďakujem.

Nuž, s týmto názorom musím súhlasiť i ja, naozaj ľudí v skutočnosti vôbec nezaujímaš a vo všetkom si SAMA. Všetko je len a len v a o tebe.
Ani psychológ ti život nezrovná, ale pomôže ti v tom, aby si si ho dokázala zrovnať sama. Veriť sa im dá, sú viazaní mlčanlivosťou rovnako ako lekári - vraj okrem troch prípadov, ako mi bolo povedané hneď na prvej terapii:
1. keby bol ohrozený tvoj život
2. alebo život niekoho druhého
3. alebo spáchaný trestný čin,
ale predpokladám, že minimálne 2. a 3. bod moc reálne nie sú, teda dúfajme:)
Môže sa však stať, že si nesadnete - tak whatever, hľadaj ďalej, za tú snahu to stojí.

leňuš - musím reagovať na tvoj príspevok a to na toto: "a nevyrozpravávam sa nikomu lebo mám skúsenosti že keď aj začnem tak ľudia nereagujú tak ako keby som rozprávala do vetra a preto všetko dusím, lebo mám pocit že to nikoho nezaujíma tak sa ani nesnažím." - PRAVDA! Preto ani ja nikomu nič nehovorím, ani kamarátkam. Jednej takej "kvázikamarátke" som začala niečo hovoriť a ona ma odbila tým, že teraz nemá čas, že musí upratovať. Tak ďakujem pekne, keby som jej povedala, že idem spáchať samovraždu, že tu mám zbraň a zastretlím sa, tak to s ňou ani nepohne. Alebo len povie "Neblázni."
:-D musím sa tomu až smiať, tomu, ako ľudia nepočúvajú, alebo ignorujú, lebo nevedia, čo majú počúvať.

Meret - ďakujem za mail, napíšem ti :-)

Meretseger: No to čo ma núti neviem dostať inač von a dusím to v sebe dovtedy pokiaľ nepríde niečo čo ma rozveselí a potom si poviem, že pre blbosti sa trápim ale v tej chvíli ma to fakt štve.

A či som bola stále citlivka dá sa povedať že áno a nevyrozpravávam sa nikomu lebo mám skúsenosti že keď aj začnem tak ľudia nereagujú tak ako keby som rozprávala do vetra a preto všetko dusím, lebo mám pocit že to nikoho nezaujíma tak sa ani nesnažím.

A ako to prebieha na terapii? Sú ty psychológovia fakt taký že sa im dá veriť?

cca koľko stojí také terapeutické sedenie?

Tie znaky a čísla prd mailom k nemu samozrejme nepatria.