Nemam vztah. Mala som ale kamarata - milenca. Pred asi 2 tyzdnami mi zistili podozrivu cystu na vajecniku a onkomarkery mam zvysene, cize mam podozrenie na rakovinu. Rozmyslala som, ze ci sa mu s tym mam zverit, ale tazilo ma to a mala som potrebu niekomu sa z toho vykecat. Ibaze on odvtedy ma zacal uplne ignorovat. Prestal so mnou komunikovat, hoci dovtedy sme si pisali, zrazu ma odpalkoval tvrdenim, ze nema cas, ma vela prace a uz sa neozval. Ked som mu neskor skusala este pisat, odbil ma tym, ze ide prave do obchodu a ked sa vrati sa mi ozve. Samozrejme sa uz nikdy neozval. Pritom ja tu diagnozu nemam istu, mam na nu len podozrenie ale kludne to moze byt aj nejaka banalita. To mi este budu zistovat dalsimi vysetreniami, ale operacia ma zrejme neminie. Totho kamosa som poznala asi 3/4 roka. Myslim, ze sme boli viac ako len milenci, teda vedeli sme sa porozopravat, vtipkovali sme, vztah sme ale nemali. Obom nam to tak vyhovovalo. Preco ma okamzite tak odpalkoval ked ho najviac potrebujem? Boli to. Vsak nemusel mi hned robit nejakeho utesitela a nechat si plakat na ramene, ale rovno so mnou prerusit akykolvek kontakt, nechcet ma uz nikdy vidiet ani pocut?
Nechal ma pre zdravotne problemy
Aliccca: ďakujem, si zlatá:-) hlavne by bolo dobré, aby si si vážila sama seba a zbytočne nestrácala čas s niekym, kto si to nezaslúži. Keď budeš bez záväzkov, láska si ťa nájde jednoduchšie:-)
Mimochodom, ak si precitate tento pribeh, pisala som ho ja: primar.sme.sk
Je to o tej mojej tete a o jednej navsteve v nemocnici kratko predtym, ako zomrela. Nech vas nemyli ze som tam podpisana Katy, Katka je moje skutocne meno, Alicca je len prezyvka na tomto fore. Stalo sa to v roku 2005, napisala som tam svoje pocity z tej navstevy. A teraz, vsetky tie spomienky na tu tetu sa mi stale vracaju, stale na nu myslim, ako som ju videla uplne bezmocnu, nemohucnu v bezvedomi lezat na posteli, ako strasne vyzerala, ze som ju na prvy pohlad vobec ani nespoznala. A stale mi chodi po rozume: caka toto aj mna?
slnečnicaa: diki, tak snad to tak bude aj u mna :-) Som rada, ze som sa vam, anonymnym ludom mohla zdoverit, vase mile slova mi moc pomohli. Rodine a priatelom som sa zatial nezdoverovala prave jak uz som pisala, nechcela som im pridavat starosti, nechcela som, aby sa kvoli mne trapili. A hlavne ked zatial nie je nic iste. Ale hrozne ma to tazi ze to nemam komu povedat. Tak mi pomohlo, ze som mohla apson vam, anonymnym ludom. Vy ma nepoznate preto vas to az tak nezobere. Dnes si to precitate, utesite ma, napisete mi co teraz potrebujem pocut a zajtra na mna zabudnete. Som rada, ze sa mozem zdoverit aspon takto, cudzim ludom a ze taketo fora su a ze je tu kopa fajn ludi. Citim sa o nieco lepsie, vcera som na tom bola psychicky strasne zle. Dnes je to uz lepsie, hoci furt sa necitim prilis dobre a kym nebudem mat vysledky tak sa to asi o velmi ani nezlepsi. A tiez ma stale hrozne boli to, jak sa zachoval ten "kamarat". Este v ten den sme si celkom pekne pisali, vtipkovali sme, bol ku mne mily. A po oznameni tejto spravy to bolo z jeho strany obratenie o 180 stupnov. Zrazu zacal byt ku mne aj neprijemny a mal debilne poznamky aj o tych milenkach zrazu. Je mi z toho zle :(
Aliccca, nehľadaj, príde ked to najmenej budeš čakať:-) ja som dlhé roky bola sama, pretože som nechcela byt s niekým len preto, že musím. Starobu som si predstavovala v hojdacom kresle obkolesená mačkami:-)
david23: dik za povzbudive slova :-) Zavidim (v dobrom) tvojej priatelke ze ma tak uzasneho chalana co vie povzbudit a byt oporou :) Nieco podobne, taketo slova som cakala aj od toho mojho kamarata. A miesto toho toto. Jo, a mas pravdu, bude to dobre :-) Mne sa este nechce umret, este mam toho tolko naplanovaneho :) Chcem precestovat svet, alebo aspon tolko, kolko sa mi podari, chcem sa vydat a mat rodinu a dozit sa vnucat. Len je tazke najst poriadneho chlapa. Vid tento. Takych je kopa. A v mojom veku mam uz o dost horsi vyber ako napr. v dvadsiatke, to najlepsie je rozobrane a zostal zvacsa len odpad ci nikto nechce.
Ale to tvoje konstatovanie nemalo chybu:DDD Dobre som sa na tom pobavil. Dikes, moze mi to byt jedno, kedze som tuna anonymny:D
TPCH Len tolko este, tvoj usudok je z tvojho pohladu uplne spravny:D Dobre som sa na tom pobavil, spatne, nieco mi doslo:DDD A asi aj tebe dojde:D Nebavil som sa na tebe, aby si si nieco nemyslela.
To som zvedavy aj ja, ale pricinu som odhalil na beton, na to mozes vziat jed. Robil som cosi, co dost zatazovalo psychiku, uz nie, to bol spustac. Praca to nie je.
Tak ci onak, to sialenstvo bolo brutal...
Uvidime po case :-D
Ok, ja som prisiel na to, co u mna spustilo to sialenstvo, a pricinu som odstranil, preto sa uzdravujem. A little novelty. Keby som v tom pokracoval, tak nemam sancu, nakolko to trva roky, kym to prejde. Cize ziadna druha faza ma uz s velkou pravdepodobnostou necaka. Lieky mi pomohli len minimalne.
