Ad 1: Volá sa Stano, nech nemusím stále vypisovať to príšerne dlhé slovo psychológ :D
Ad 2: Bol mi nehorázne sympatický hneď, ako som ho zbadala: 29-ročný, milý, sexy a tak, niet divu. Takmer okamžite som si začala nahovárať, že som sa doňho zabuchla, ale vtedy to tak zrejme nebolo... Až postupom času. A teraz, po pol druha roku, si uvedomujem, že som sa doňho totálne zamilovala a netuším, čo s tým.
Povedala som mu to, riešili sme to, o tom terapia je, ale závislosti od Stana ma nezbaví ani Stano.
Má priateľku, na ktorú žiarlim a fakt ju neznášam, v duchu jej želám rozličné príšerné veci, a keby som potajomky myslela len na to... Fantazírujem o - ehm, o všeličom, "čo by tak mohlo byť, keby..."
Je mi jasné, že som si ho nekriticky idealizovala - a občas ho hlboko znenávidím, tak to už u mňa chodí - a tiež predpokladám, že toto musí zažívať aj pri iných klientkách, museli by byť frigidné, ak by sa im nepáčil :D Ako odborník sa s tým vie vysporiadať. Ale čo ja, safra? Však tam chodím preto, že som emočne nestabilná, priam rozflákaná, a teraz ešte aj toto.
Na terapiu mám chodiť kvôli sebe, nie kvôli tomu, aby som očumovala Stana. Trápi ma to, najradšej by som sa už na nikoho nenamotávala (vzťah už nechcem, to je definitívne rozhodnutie), ale to si nerozkážem, že jo.
Tak neviem. Dať si s terapiu na chvíľu pauzu? Alebo by to nepomohlo a keď sa vrátim, tak budem zažívať stále to isté? Alebo to jednoducho nejak prísne racionálne potlačiť, skrátka si vsugerovať "nie, Meretseger, toto nemôžeš, tak sadni a poslúchaj"? (Som schopná vsugerovať si absolútne všeličo.)
Stále naňho myslím, snažím sa ho zvádzať, milujem, keď sa ma dotkne, milujem jeho hlas, výzor, vystupovanie, proste mi z neho úplne hrabe. A v tomto smere mi terapia skôr škodí. What can I do?
Namotaná na psychológa
Pôsobil na škole, kam som chodila, nevedela som, kde zohnať iného terapeuta - toto je malé mesto, bohvie, koľko ich tu pôsobí, nezisťovala som -, a bola som rada aspoň zaňho. Sadli sme si ako terapeut-klient, pracuje sa nám bez prolémov, u iného by to tak byť nemuselo. A teraz vôbec neberiem do úvahy to, ako vyzerá.
Okrem toho som vypozorovala - keď chodím k psychiatričke -, že sa mi ľahšie zdôveruje mužovi; prekvapivo, keďže k nim mám dosť blbý vzťah.
Okrem toho neviem, či by som si ešte dokázala vybudovať k niekomu taký vzťah ako k nemu - teraz opäť myslím z pracovného hľadiska, hoci je to možno len výhovorka, prečo si nehľadať iného :-/
ta naco chodis k mlademu sexy psychologovi, ked ti ide o teba, o tvoje psychicke problemy?
Co tak si vybrat psychologicku, alebo stareho psychologa????
:-D Drzim palce.
Niekedy je ťažké dosiahnuť tieto dve veci aj u nás doma :-/ Ale pokiaľ ide o realitu, po tej chniapem, aj keď sa hocikedy vzďaľuje, mrcha!
Ty potrebujes aj volnost aj sukromie, to je kazdemu v slovenskej nemocnici odoprete. Drz sa reality, bude to tazke, ale drz sa jej zubami-nechtami.
To bolo pre tpch...
A sway, presne to chcem, prestať sa konečne hrabať v splittingu, t.j. tom čierno-bielom videní vecí a objaviť aj trochu sivej:)
Ah, pritom si uvedomujem, že som si Stana ale totálne nekriticky idealizovala a v skutočnosti môže byť riadna sviňa :D Ale ak to prijmem, zas ho akurát znenávidím. Chápeš, nie som schopná vidieť človeka v štýle: "no, je fajn, ale má aj svoje muchy." Mission impossible... aspoň zatiaľ, raz to snáď pôjde:)
Meretseger, pre teba nie je nemocnica vhodna. Zblbla by si tam, viem, ako to chodi v SR na psychiatrii. To nie je liecenie, to su zachytne stanice pre dekompenzovane psychoticke stavy, ktore maju za ciel jedine-co najrychlejsie nadopovat, utlmit, urobit z teba nerozmyslajucu trosku a vyexpedovat domov.
Meretseger, mas na to, lebo mas v sebe aj tu zdravu liniu a mas daco v hlave, nezabudni na to a si silna. Drzime ti palce.
Svinstvo! To vravím otvorene zas ja!
Meretseger nechod do nemocnice.Dokazes sa aj sama pozbierat, pokym nemas psychoticke stavy.A nie si chora pokial si schopna racionalne rozmyslat a to si.Uvidis ako to pojde s tym terapeutom.Mal by ti ukazat,ze veci nie su ciernobiele a nikto nie je idealny.Ani on.Len aby si ho potom neznenavidela :-) No je to s vami tazke.Ale drz sa a rozum do hrsti.Vela stastia.
