Chcem si umyť ruky

mamča, ahoooooooooooooj:)
jaj, ale také, na vždy spomienky

Sú to LEN spomienky...

nespí sa dobre, v tento večer sa nebude do konca, čo už, počúvam Enriqua Iglesiasa, pijem pivko a čakám, snáď do rána zaspím

viete, snažím sa prežiť tento večer, taký sprostý večer, samá sprostá spomienka

nie je tu niekto? dobre by mi padlo

a kde?

inak uz pomaly rastiem...

a az raz budem velka, pojdem na Cyprus

nikdy nie sme natolko dospeli, aby sme nemohli mat detske sny

dnes som zavolala do poistovne, ze v liste od nich som mala pravopisnu chybu :).Ked niekomu vykam, tak mu vykam v celej vete, no nie ? A v mnoznom cisle je i a nie y. Vezmem do ruky druhy list (z inej poistovne) a tam to iste..kurna, tak ma to vytocilo. Vasa princezna FIONA

panča, ty tam so svojimi dcérami máš iné starosti:)
našla som niečo pekné:)
Keď sme boli malé, väčšina z nás túžila po „kariére“ princeznej. Uznávame, že 99,9% žien sa toto prianie pravdepodobne nesplnilo, ale čo všetky tie ostatné sny? Kam sa podeli? Žeby sme z nich vyrástli? Tak to je veľká škoda. Človek nemôže byť dosť starý na to, aby vyrástol zo svojich snov.

Potreba snívať
Vzdušné zámky si začíname budovať už v útlom detstve. Rané sny sú ovplyvnené svetom fantázie a rozprávok. Život je jedna veľká hra, nič sa nám vtedy nezdá nemožné, veríme, že darčeky nosí Mikuláš a že v jazere možno býva Vodník. Obdobie detstva praje snívaniu najviac.

Až raz budem veľká...
Tak ako rastieme, menia sa aj naše túžby. Už si vieme predstaviť život aj bez arabelovských prsteňov s magickou mocou. Namiesto nich čoraz viac snívame o budúcnosti, o tom, kam sa raz určite vyberieme, čím budeme, s kým budeme... Kedy? Až raz budeme veľké.

A potom sa zrazu jedného dňa zobudíme a uvedomíme si, že by bolo smiešne používať túto frázu aj naďalej. My už sme veľké. Sme dospelé. Prišiel čas sny plniť, nielen snívať. Tak čo nám v tom bráni? Vôbec nič.

Na začiatku je sen
História je plná inšpiratívnych príkladov ľudí, ktorí sa nebáli splniť si svoje sny, nenechali sa odradiť porážkami, skeptickým okolím, zdanlivou nesplniteľnosťou svojich túžob.

Tí najvytrvalejší totiž vedeli, že niečo také ako nesplniteľný sen vlastne neexistuje a že jediné limity sú tie ľudské, vnútorné. Vôľa, odhodlanie, ale aj strach a zdržanlivosť určujú, či sen budeme snívať alebo ho raz žiť. To ostatné, to sú len pohodlné výhovorky.

nech vás to tiež poteší...